Štvrtok 15.2.
Piatok 16.2.
Keďže som si na blogu Na krásnom modrom Dunaji vymyslela sériu fotografií diel sochárky Ľudmily Cvengrošovej, vybrala som sa dnes za ďalšími sochami. Je síce pravda, že som jej sochy v Devíne fotila už aj v minulosti, dnes to bol však dobrý dôvod na to, aby som sa po niekoľkých týždňoch znovu vybrala do tejto mestskej časti a na hrad Devín. Keď som si pozrela archív fotografií, tak som sa tým smerom vybrala naposledy v posledných dňoch minulého roku. Hrad som však videla len z diaľky, z kopcov Devínskej Kobyly. Pod hradom som bola začiatkom novembra a na hrade naposledy ešte niekedy v máji. Vzdialenejšiu minulosť už spomínať nebudem.A to sa mi zdalo, že chodievam do Devína príliš často.
Piatok 16.2.
Dnes som nikde nebola. Ráno chvíľu padal sneh, ale dlho sa tu zase neohrial 😶 Takto je to počas celej tejto zimy. Navarené som mala od včera, tak som si konečne vyhradila čas na to, aby som aspoň čiastočne vyčistila mailovú schránku. Zapĺňalo mi ju stovky neotvorených mailov, väčšinou reklamných, ale aj takých, ktoré som si s niečím zaujímavým poslala sama sebe. Išla som od najstarších. Okrem iného som pri tejto činnosti prišla na to, že medzi správami bolo veľa takých, ktoré boli kópiami mojich komentárov na cudzích blogoch. Tam, kde sa to dá, označím vždy možnosť, aby mi reakcia na môj komentár prišla do mailovej schránky. Ani nechcite vedieť, koľko som takých správ vymazala. Už keď som tým márnila čas, tak teda nadobro. Preklikala som sa do množstva blogov, kde som v minulosti nechala komentár a odkiaľ mi neprišla žiadna reakcia. Kedysi som totiž na cudzie blogy klikala podstatne viac, ako to je v súčasnosti. Vtedy som si dosť naivne myslela, že tak nájdem blogy, ktoré budem sledovať. Bolo dosť takých, v ktorých ma sem-tam nejaký článok oslovil a vtedy som sa pod článok pripojila s názorom, či s pochvalou. No iba na minimum z nich niekto reagoval. Dokonca som dnes našla aj také blogy, kde môj komentár pod článkom vôbec nebol. Bol zmazaný. Musím si tie blogy veľmi dobre zapamätať, aby som ich v budúcnosti zďaleka obchádzala. Na veci sa ani v súčasnosti veľa nezmenilo. Občas mi síce príde radostná reakcia v tom zmysle, že aké je to na tých blogoch fantastické, ako sa tu ľudia zoznamujú, spoznávajú, ale to je tak asi všetko. Viac sa dotyčná (lebo ide väčšinou o ženy), neozve. Na viacerých blogoch som to skúšala aj viackrát, potom som si povedala, a dosť, dievča, váž si svoj čas. Neplytvaj ním pre ľudí, ktorí o to nestoja a ani si to nezaslúžia.
A aký je pohľad z druhej strany? Čiže môj, ako blogerky? Ako premýšľam, tak premýšľam, za mojich viac ako desať rokov blogovania bolo len minimum takých blogerov, ktorí prišli na môj blog ako prví a aj mi nechali odkaz. Je zaujímavé, že mi viac píšu ľudia, ktorí sami blogy nemajú. Našli si ma tak, že googlili nejakú konkrétnu informáciu. Preto sa v poslednej dobe správam tak, ako sa správam. Na cudzích blogoch som komentáre písať prestala. Aby som bola presnejšia, veľmi som ich písanie obmedzila, občas sa nezdržím a niečo napíšem. Na záver chcem ešte podotknúť, že trápne dvoj- či trojslovné komentáre mi nechýbajú. Aj také sa na mojich blogoch od niektorých blogerov občas vyskytli. U tých je zámer jasný. Zo skúseností si beriem ponaučenie, že never všetkému, čo kto napíše na internete.
Aby som sa vrátila k čisteniu schránky. Vymazala som viac ako päťsto správ a množstvo ich ešte na vymazanie čaká. Kým som ja čistila mailovú schránku, holubi mali na balkóne raj.
A aký je pohľad z druhej strany? Čiže môj, ako blogerky? Ako premýšľam, tak premýšľam, za mojich viac ako desať rokov blogovania bolo len minimum takých blogerov, ktorí prišli na môj blog ako prví a aj mi nechali odkaz. Je zaujímavé, že mi viac píšu ľudia, ktorí sami blogy nemajú. Našli si ma tak, že googlili nejakú konkrétnu informáciu. Preto sa v poslednej dobe správam tak, ako sa správam. Na cudzích blogoch som komentáre písať prestala. Aby som bola presnejšia, veľmi som ich písanie obmedzila, občas sa nezdržím a niečo napíšem. Na záver chcem ešte podotknúť, že trápne dvoj- či trojslovné komentáre mi nechýbajú. Aj také sa na mojich blogoch od niektorých blogerov občas vyskytli. U tých je zámer jasný. Zo skúseností si beriem ponaučenie, že never všetkému, čo kto napíše na internete.
Aby som sa vrátila k čisteniu schránky. Vymazala som viac ako päťsto správ a množstvo ich ešte na vymazanie čaká. Kým som ja čistila mailovú schránku, holubi mali na balkóne raj.
P. S.
Niekomu sa to môže zdať veľa. Ale od 25. 11 2005, kedy vznikla moja mailová schránka, uplynula už dosť dlhá doba.