Štvrtok 29.3.
Moja mama mi kedysi rozprávala, ako nemala rada špenát. Zhnusil sa jej v internáte, kde ju nútili jesť ho mníšky, ktoré tam robili vychovávateľky. Doma ho vraj nevarili. Nevaril sa ani u nás, v rodičovskej záhrade sme špenát ani nikdy nepestovali. Preto som ho dlho nepoznala ani ja a ako vyzerá rastina špenátu, som ani netušila. Poznala som ho len v podobe mrazenej kocky z obchodu. V školskej jedálni som ho nedala ani do úst, tak sa mi protivilo to jedlo už na pohľad. Až keď sa mi narodil prvý syn a po pôrode som bola veľmi chudokrvná, poradili mi, aby som okrem tabletiek jedla aj špenát. Vtedy nás presviedčali, že obsahuje veľa železa, dnes to už neplatí. Tak som si ho v jeden deň teda prvýkrát pripravila sama. Náhodou bola u nás na návšteve aj moja babka, mama mojej mamy. Bola som prekvapená, keď ona bola tá, ktorá mi poradila, ako si ho mám uvariť a dochutiť. Uvarila som ho vtedy tak výborne, že od toho dňa som s jedením špenátu nemala žiadny problém, dokonca je dnes pre mňa mňamkou. Naučila som ho jesť aj moje deti. Na to, aký je chutný, by som ho mohla variť aj častejšie. Preto som si dnešnú príležitosť v súvislosti so zeleným štvrtkom nenechala ujsť a na obed bol špenátový prívarok. Do špenátu som dala aj listy medvedieho cesnaku.
A ako to bolo vlastne s tým železom? Označenie “železný kráľ“ dostal špenát vďaka matematickej chybe. Pri analýze bola jednoducho zle napísaná desatinná čiarka. (Len aby sa takéto niečo nestávalo pri dôležitejších výpočtoch, než len pri výpočte obsahu železa v špenáte.) Hoci bola chyba objavená skôr, až do konca 80. rokov minulého storočia sa uvádzali nesprávne údaje. Aj vďaka tomu som sa ho koncom sedemdesiatych rokov naučila jesť 🙂 Ako ste na tom vy a špenát? Ten dnešný prívarok mi trošku dlhšie prevrel, lebo ma práve vo finále vyrušil telefonát, pri ktorom som sa zakecala.
