Štvrtok 19.4.
Výnimočne som dnes objektom na fotke aj ja. Dnes som si zafarbila vlasy, čo robím asi rovnako rada ako chodím po lekároch. No už bol najvyšší čas, aby som to urobila. Dala som sa do toho hneď ráno po zobudení. Dobrú farbu budem mať asi tak po troch až štyroch umytiach, teraz je ešte priveľmi tmavá. Keď mi vlasy uschli, vzala som náradie, fotoaparát a vybrala som sa z bytu von. Keď som vychádzala z domu, stretla som sa s jednou susedou, ktorá je zároveň aj šéfkou našej domovej samosprávy. Pýtala sa ma, že čo idem robiť. Odpovedala som, že som sa konečne odhodlala urobiť po zime trošku poriadok na záhone. Jej reakcia bola, že mi príde pomôcť. Prišla a v dvojici to išlo oveľa lepšie, ako keď tam pracujem sama. Urobili sme väčšiu polovicu a naše kríže to už cítili. Ďalšiu časť sme nechali zase na inokedy. Keďže som tam výnimočne nebola sama, dnes mám prvé fotky záhonu aj s mojou osobou. Pôvodne som sa vlastne pri záhone ani fotiť nechcela. Náš trávnik okolo domu je zakvitnutý žltými púpavami a pomedzi to sa miešajú veľké fľaky, kde kvitne modrými kvietkami zádušník brečtanovitý. Najprv som sa fotila sediac na jednom pni spíleného topoľa, no pri fotení nám z prvého poschodia zakričali, že sa mám ísť odfotiť pri kvetoch. Tak som teda tú Sašu poslúchla. ☺️ Z fotografie je vidieť, že môj záhon by už potreboval preriediť. Všetko sa tam veľmi rozbujnelo, vyzerá ako džungľa.
