Síce som si ráno myslela, že nás už možno čaká pekný
slnečný deň, nestalo sa tak. Nepršalo, ale bolo dosť chladno a obloha
zostala naďalej zamračená. Aj napriek tomu som sa popoludní vybrala von
do prírody. K Dunaju. Keď som sa pozerala na rieku, na jej protiľahlý breh práve na miestach, kde sa to nedávno stalo, zamyslela sa nad tým,
koľkým ľuďom už táto rieka vzala život. I
napriek tomu, že z našej strany sú toho času v koryte plytčiny, voda v nej je
dravá a hlboká. K zamysleniu na túto tému ma podnietilo aj to, že som na
kameňoch v koryte rieky našla smútočnú stuhu z kytice, na ktorej bolo napísané posledné zbohom od Dunajčíkov... A tiež by ma celkom zaujímalo aj to, komu patrilo to telo, ktoré naposledy našli v Dunaji a nepatrilo tomu, koho hľadali...
