105/366

Zaujímal by vás príbeh týchto zarosených okuliarov v tráve? Ak áno, čítajte ďalej.
Včera som ku koncu mojej cyklotrasy stratila okuliare. Každú chvíľu som ich vyťahovala najprv z vrecka, ale keď mi z neho vypadli na zem (našťastie som počula, že niečo spadlo  na chodník), vymyslela som, že ich budem mať na riadidle bicykla zavesené na reflexnom prúžku. Pamätala som si, kedy som ich ešte mala, ale ako som sa blížila k Apollo mostu, všimla som si, že okuliare mi tam už nevisia. Bola som už tak unavená, že sa mi nechcelo vrátiť sa a hľadať ich. Až dnes dopoludnia som znovu vysadla na bicykel a išla som si prejsť znovu ten úsek, kedy som ich ešte mala a odkedy som zistila, že ich už nemám. Okuliare som našla tam, ako som aj predpokladala, že možno budú. Ovšem, ak by ich niekto dovtedy nenašiel. V tej tráve ich asi nikto nevidel a keby aj, asi by sa neulakomil na lacné okuliare. Viete, prečo nosím také okuliare von a do mesta na čítanie cestovných poriadkov na zastávkach? Lebo tie drahé (veľmi drahé) mi raz niekde buď na zastávke alebo v autobuse vypadli z vrecka bundy, kam som ich narýchlo dala, lebo už išiel autobus. Zbytočne som vyvolávala na straty a nálezy do dopravného podniku, okuliare sa nenašli. Mala som v nich sklá s dvomi rôznymi dioptriami a veľmi mi chýbali. Krátko predtým sa mi jedny zlomili, takže som zostala úplne  bez okuliarov. Musela som si narýchlo kúpiť také, aké som každému dovtedy neodporúčala kupovať, lebo viem, že používaním takých okuliarov sa ešte viac kazí zrak. Nakoniec také používam aj ja sama :-( Povedala som si, že nové okuliare, ktoré som si dala urobiť, budú len doma. Nikdy ich nikde von z bytu nezoberiem.