Takto to dopadne, keď si majiteľ svojho psa pustí, kde sa mu zachce. Labutia idylka, ktorú som možno hodinu sledovala na neďalekom Dunaji, skončila. Nielen na mňa tam vyskakovali voľne pustené psy, nielen po včerajšku budem mať tóóľko šťastia, že neviem, čo s ním narobím. Naozaj sa toľkým kôpkam len ťažko dá vyhnúť, keďže zeleň už podrástla a nie je ich vidieť. Našťastie, vody v Dunaji je dosť, mohla som si tenisky umyť a nenosiť tie smrady domov.
