Už tu máme dni s letným počasím a zároveň aj s frontami zmrzlinychtivých pred zmrzlinárňami. Tam ja však často nechodievam. Radšej si dám takúto zmrzku z fotografie. Ruská zmrzlina za tri koruny a eskimo za 50 halierov, aj to sú moje spomienky na roky detstva. Čo som tých eskím pojedla! Pomaly rituálom sa stalo, že som si ho kupovala spolu s ďalšími spolužiakmi pred hodinou hudobnej teórie. Neďaleko hudobky bol zelovoc, kam sme si ho po jednom kuse chodili kupovať. Nikdy nám nestačilo len jedno. Do zelovocu sme sa každý otočili dva, aj trikrát. Ešte aj dnes vidím tú predavačku, ako ich vyberala z veľkej pultovej mrazničky. A najlepšiu ruskú zmrzlinu som jedla v Berlíne. To som už bola stredoškoláčka. Chutí mi aj táto z Lidla. Predpokladala som, že bude asi poľskej výroby. Prekvapilo ma zistenie, že to nie je tak. Vyrába ju česká firma. A keďže som bola zvedavá, či tá firma predsa len nebude mať nejaké napojenie na severných susedov, tak som googlila. Okrem iného som našla aj TOTO.
