Okolo štvrtej som si vyšla na prechádzku k Dunaju. Urobila som si sedem kilometrový okruh a domov som prišla až o siedmej. Keby som bola normálne kráčala a nefotila, tak by som za ten čas bola urobila aj pätnásť kilometrov. No ja som fotila a fotila. Viete, aký som mala pocit z toho, čo som videla vonku? Že sme jednou nohou ešte stále v lete, no tou druhou už v jeseni. Ovocie a aj iné plody začínajú dozrievať. Uteká to veľmi rýchlo a ani sa nenazdáme a bude tu koniec augusta. Tak, ako skoro každý deň, len ťažko som vedela vybrať jednu jedinú fotografiu z toho množstva, ktoré som si priniesla domov.
