Nevedela som si dnes vybrať z dvoch večerných programov, ktoré sa konali
v meste v tom istom čase. Rozhodovala som sa, či sadnem na bicykel a
pôjdem "Po stopách antifašistického odboja" s Critical Mass (téma sa mi nie veľmi pozdávala) alebo na komornejší program do
Letnej čitárne u Červeného raka. Vybrala som si to druhé. Tam som však
do konca nevydržala. Už na začiatku ma dvíhalo zo stoličky tvrdé
vyslovovanie slabiky "ne" tam, kde sa malo vysloviť mäkko.
Interpreti, ktorí predniesli zhudobnenú poéziu Petra Konečného, asi
nevedia o gramatickom zákone, ktorý hovorí, že slabiky de, te, ne, le,
di, ti, ni, li sa čítajú mäkko.Netuším, či sám autor poézie je tiež
BratYslavčan a či mu to nevadilo (sedel v rade predo mnou). Mne áno. Krátky príbeh o láske som
vydržala počúvať naozaj krátko.
