Dnes som si pospala. Zobudila som sa až o ôsmej. Tak dlho som nespala, ani si nepamätám. Na susedných domoch sa odrážali lúče ranného slnka, ale pritom fúkal silný vietor. Pozerajúc von oknom som uvažovala, čo s načatým dňom. Kam by som vyšla do prírody. Zrak mi spočinul na oblohe, kde v pravidelných útvaroch leteli nejakí vtáci. Vrany, ktoré sa ponad naše domy sťahujú dvakrát denne, to neboli. Tie letia v kŕdľoch, ktoré nemajú žiadny tvar. Pokúšala som sa rýchlo vyfotiť vtáky cez okno, ale nepodarilo sa mi to. Keď som vyšla von na balkón s fotoaparátom, videla som ďalšie vtáky, ale už som ich nestihla zaostriť. Tak som zostala čakať, či nepoletia ďalšie. Trvalo to dosť dlhú chvíľu, ale dočkala som sa. Až v počítači som z fotky uvidela, že to boli divé kačice. Ktovie, odkiaľ a kam sa práve dnes sťahovali a že si všetky vybrali práve taký smer, že som na ne videla z okien nášho bytu.
