1.-7. 2018

Je tu ďalší rok a s ním aj pokračovanie môjho projektu 365. Už koncom minulého roku som uvažovala nad zmenami. Rozhodla som sa, že nebudem prispievať každý deň, ale príspevky z viacerých dní po sebe zverejním naraz. Dnes teda prvých sedem dní roku 2018.

Pondelok 1.1.

Už roky som nemala diár vo formáte A5. Naposledy ešte keď som bola zamestnaná. Koncom minulého roku som kupovala švagrinej a o pár dní, keď som kupovala darček pre sestru, povedala som si, že si kúpim taký istý. Nebudem ho nosiť v kabelke, budem ho mať doma. Dúfam, že si budem do neho značiť dôležité termíny. U mňa sú to už len lekárske kontroly, prípadne nejaký termín kúpeného zájazdu. A keďže to je diár motivačný, tak sa teším na to, ako ma bude motivovať 😯 Zatiaľ je bez poznámok.


Utorok 2.1.

Črepy šťastie prinášajú? Z chladničky som chcela vybrať cesnakovú nátierku, ktorá tam zanechala dosť výraznú pachovú stopu. Dvere chladničky som otvorila viac, ako som mala  a v tom čosi spadlo a rozletelo sa na veľa kúskov. Magnetka. Nepotešila som sa, lebo tým sa moja zbierka o jeden kus zmenšila. Chvíľu som musela zisťovať, ktorá to vlastne bola. Po chvíli preberania sa v rozbitých kúskoch som prišla na to, že to bola práve tá, ktorú som dostala ako poslednú minulé leto od suseda Romana. Priniesol mi ju z Malorky za to, že som mu strážila byt a polievala kvety počas dovolenky. Haló, priatelia! Prosím, ak budete vyberať magnetky pre mňa, len ploché. Tie nepadajú. Ďakujem!


Streda 3.1. 

Deň mojich menín. Nepotrebovala som pozerať ani do kalendára, ani do nového diára. Už krátko po polnoci mi prišla gratulácia od blogera a cyklistu Honzu. Využíva službu stránok, ktoré pripomínajú pamätné dni vašich blízkych a priateľov. Aj ja som kedysi jednu takú využívala, ale už som ju prestala. Asi sa k tomu vrátim.


Štvrtok 4.1.

Zase som bola kvôli sedačke na opačnom konci mesta. Definítívne som v modro-žltom obchode bola za týmto účelom naposledy. Zase to tam majú pomenené, ale podľa mňa, nie k lepšiemu. Autobus, ktorým som chcela ísť domov, mi ufrnkol pred nosom. Čo som teda urobila? Odviezla som sa opačným smerom, ako som mala. Po vystúpení na konečnej som nemusela dlho vonku čakať a asi po troch minútach mi prišiel autobus, na ktorý by som bola pri nákupnom centre čakala 20 minút. Viete, kam som sa to vlastne odviezla?


Piatok 5.1.

Na našom balkóne je živo aj v tomto roku. K starému drevenému kŕmidlu pribudlo ďalšie, ktoré som kúpila v neďalekom obchode. K sýkorkám pribudli nové druhy vtákov. Rada sa na ne pozerám, no ten bordel, čo po nich zostáva, ten ma až tak neteší.


Sobota 6.1.

Na Troch kráľov bolo také nanič počasie, že sa mi vôbec nechcelo ísť von. Zato za oknom bolo zase čo sledovať. Priletel glezg. Tohto vtáka som do dnešného dňa v mojom fotoarchíve ešte nemala. Podľa všetkého, aj on bol z toho vygúlený, kam to vlastne priletel.


Nedeľa 7.1.

Vonku to vyzerá tak, že nám začalo obdobie "temna". Dni sú zamračené, často je hmla. Aj dnešný nedeľný deň bol taký. Zase som nevytiahla päty z bytu. Dúfam, že tento stav nepotrvá dlho. Našťastie mi aspoň doma robí deň radostnejším pohľad na toto.