15. - 18. 2018

Pondelok 15.1.

Knihu, ktorú som kúpila deň predtým ako darček synovi, som začala čítať ešte v autobuse cestou domov z mesta. Chcela som, že si ju prečítam skôr, ako mu ju podarujem. Pondelok začal pre mňa už krátko po polnoci. Len pár minút po dvanástej som vzala rozčítanú knihu a presťahovala som sa s ňou do spálne. Netrvalo dlho a oči začali pociťovať únavu. Zatvorila som ju a uložila som sa spať. No spánok netrval dlho. Keď som sa zobudila, bolo práve 1:40. Aby som sa zbytočne neprehadzovala len tak v posteli, vzala som znovu knihu a čítala som až do štvrtej. Na pár hodín som si znovu pospala. Keď som sa zobudila, vonku bolo pochmúrne a zostalo tak po celý deň. Keďže som nemusela variť, lebo nám zostalo z predošlého dňa, a nečakala ma ani žiadna dôležitá práca, mohla som pokračovať v čítaní rozčítanej knihy. Sviečka, dobrý čaj a zaujímavá kniha mi pochmúrny deň urobili krajším.


Utorok 16.1.

Čo sa počasia týka, ani dnes sa nič oproti predošlým dňom nezmenilo. Vonku prítmie, neviete, či je ráno, obed a či podvečer. Stále rovnako 😔 Doobeda trochu posnežilo. Aj pár minút po dvanástej, keď som vyšla z domu, že idem prvý raz navštíviť nákupné centrum Slnečnice, ešte chumelilo. Kým som však prišla na zastávku autobusu, prestalo. V Jysku som si nakúpila rámy na fotky, mali ich v zľave. Teraz už len musím vybrať nejaké fotografie a odniesť ich do fotoslužby vytlačiť.


Streda 17.1.

Ráno ma potešil pohľad von oknom. Deň sa zobúdzal s modrou oblohou. Pustila som sa rýchlo do varenia, mala som v pláne žemľovku a že hneď, ako skončím, pôjdem von. Nestihla som. Ale zato som popri varení stíhala zaznamenávať to, čo sa dialo na oblohe. Premena počasia vyústila až do dažďa a po ňom zmizli aj posledné fliačiky snehu z predchádzajúceho dňa. Na stromoch pri dome sa zhromažďujú už niekoľko týždňov nejakí vtáci. Za ten čas sa mi nepodarilo zistiť, aké vtáky sú to. Je celkom zaujímavé, že tu nie sú vtedy, keď je pekné počasie, ale len vtedy, keď je zamračené.


Štvrtok 18.1.

Ráno to zase vyzeralo veľmi sľubne. Modrá obloha, slnko sa odrážalo v oknách okolitých domov. Naplánovala som si ďalšiu "turistiku" po obchodoch s nábytkom. Dnes to bola Rača. V obchode, do ktorého som išla, som bola naposledy vtedy, keď som hľadala tú sedačku, ktorú chcem teraz nahradiť novou. Vybrala som si, zaplatila zálohu a teraz mi zostáva už len čakať, kedy sa mi ozvú, že je sedačka pripravená na odvoz ku mne. Spadol mi kameň zo srdca, že jednu vec mám konečne vybavenú. Teraz ma čaká problém, čo so starou. Kam s ňou a kto mi ju do nejakého zberného dvora odvezie. Keď som vyšla z obchodu, pekné počasie už bolo preč. Ale aj napriek tomu som si urobila prechádzku až do račianskych vinohradov a cez Krasňany som sa vrátila k električke a domov.




Komentáre

  1. Fotka s knihou působí příjemným dojmem ... tyto dny je na knihu pravý čas.. v naší vsi sběrný dvůr naštěstí je a jsem za to opravdu moc ráda ... pánové z obecního úřadu odvezou cokoliv .. poslední dny tu máme doslova všehochuť počasí ... momentálně prší .. držím palce s odvozem sedačky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zberné dvory sú aj u nás, ale problém je v tom, že nábytok musí byť rozobratý. Neviem si predstaviť, ako sa dá rozobrať na malé časti rohová sedačka. Viem ju rozobrať maximálne na dva diely a aj s tým bude problém. Včera som si predbežne hľadala také služby na internete a nová sedačka sa mi asi pekne predraží. Včera večer som si našla moju novú sedačku na internete, v internetovom obchode tej istej firmy, kde som ju kúpila. Jej cena bola o dosť podstatnú čiastku nižšia, ako som kúpila v kamennom obchode :-( Keď som sa tu pomaly rok preklikávala internetom a hľadala sedačku, ani raz sa mi tá firma neukázala, ani jej sedačky som predtým nikde nevidela.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára