8. - 14. 2018

Pondelok 8.1.

Nevľúdne a mnou neobľúbené počasie pokračuje. Von som už išla, potrebovala som sa prejsť na čerstvom vzduchu. Urobila som si päťkilometrovú prechádzku. Zašla som k Dunaju, kde som zistila, že voda dosť stúpla. Kráčajúc po brehu som sa aj bála pozerať na kríky a stromy ponorené vo vode, aby som náhodou niekde nezbadala zachytené ženské telo. Psíčkarku, ktorá bola venčiť sedemnásť psov v Devínskom jazere ešte v piatok večer, stále nenašli. 

Utorok 9.1.

Chvíľu to dnes ráno vyzeralo tak, že sa konečne obloha vyjasní a bude pekný deň. Potešila som sa, že sa dnes znovu vyberiem na dlhšiu prechádzku. Ale bolo to naozaj len chvíľu, lebo už o pol desiatej bola obloha zase sivá. Aspoň, že nebola hmla, ako v predošlých dňoch. Ešte v čase, keď bolo celkom dobré svetlo, priletel na balkón zase glezg. Kým som dobehla naspäť s fotoaparátom, uletel. Bola som vonku s odpadkami, všimla som si jedného, ako preletel nado mnou. Ktovie, kde sa tu počas tejto zimy vzali. Jedno je to, teším sa z toho. Dnešná fotografia je z kuchyne. Porcia ako pre drevorubača 😃 nebola pre mňa.

Streda 10.1.

Pršalo, pršalo, malá prestávka a znovu pršalo. Až tak, že by tu mohli natáčať aj film Už zase skáčem cez kaluže 😊 Ozaj, prečo som si na toto dielko spomenula? Knihu Alana Marshalla som určite nečítala a nie som si ani istá, či som videla český film, ktorý bol adaptáciou zmieneného románu.

Štvrtok 11.1.

Áno, tento zelený koberec som nasnímala skoro v polovičke januára. Namiesto toho, aby bola zem pokrytá snehom, bujnie zeleň. Rastlina, ktorej meno ani netuším, pokrýva v mojom blízkom okolí záhony. Je to nejaká burina. Ale aká? Netuším. Ktovie, či prežije do jari, ak prídu náhodou mrazy.

Piatok 12.1.

Na dnes som som si naplánovala, že hneď, len čo ukuchtím obed, pôjdem do mesta. Potrebujem kúpiť darček. V pláne mám kúpiť najnovšiu dánovku. Lenže, aj keď to dopoludnia vyzeralo na oblohe celkom obstojne, okolo obeda začalo smokliť a mne sa do toho počasia už von nechcelo ísť. Nakoniec som sa prehovorila len na návštevu neďalekého obchodu, aby som doplnila zásoby do chladničky. Po sviatkoch som bola na prvom väčšom nákupe, doteraz som kupovala len drobnosti. Veď v Tescu im už asi chýbam a pripomenuli sa mi správou, kde mi napísali, že si mám prísť kúpiť kečup za akciovú cenu. Kečup už čochvíľa minieme, takže by sa mi aj zišiel kúpiť nový. Možno to ešte v čase akcie stihnem. Cestou domov z nákupu som vybrala obsah poštovej schránky. Prišla mi pošta od Jarky z Plzne. Jarka je návštevníčka mojich blogov. Obsah obálky je už na dverách chladničky presne na mieste nedávno rozbitej magnetky (2.1.) Veľmi pekne ďakujem, Jarka!

Sobota 13.1.

Všimla som si, že nie som sama, čo sa na blogu dosť často zaoberám počasím. U mňa je to tým, že počasie veľmi ovplyvňuje moje činnosti. Keď je tak, ako bolo napríklad aj dnes ráno, fakt ma nebaví ani začať deň. Najradšej by som znovu zaliezla pod paplón a z postele pozerala niečo zaujímavé v telke, prípadne si čítala. Nakoniec som sa do postele nevrátila, normálne som sa zaradila do pracovného procesu, čo u mňa znamenalo hlavne varenie. Popri tom som konečne ostrihala vresy na balkóne. Vraj sa to má urobiť po odkvitnutí. Lenže tie moje mali stále kvietky, až pri strihaní som zistila, že kvety už boli suché. Som zvedavá, či to rastlinám pomôže. Hneď som si urobila aj fotku momentálne jediného kvitnúceho kvetu na mojom balkóne.

Nedeľa 14.1.

Dnes bol najvyšší čas, aby som išla kúpiť darček, o ktorom som písala už v piatok. Hneď po obede som teda išla do mesta. Dopoludnia snežilo, ale v meste už bolo po snehu len veľmi málo stôp. Tam mi sneh nikdy nechýba. Cigaretku na dva ťahy od Dána som nakoniec nekúpila, kúpila som iného autora. Okrem toho, že som bola v obchode s knihami, nazrela som aj do jedného s topánkami. Všade na nás kričia oznamy o veľkých zľavách, ale ani jednu topánku, ktorá mi padla do oka, som si vyskúšať nemohla, lebo moje číslo 38 nemali. Zase som ušetrila.