Najprv sa deň tváril rozpačito, dokonca som si myslela, že sa obloha natoľko zatiahne, že z nej bude pršať. Nie, stal sa opak. Slnko a blankytná modrá obloha ma po príchode domov z nákupu znovu vytiahli von. V neďalekom lesíku už kvitnú snežienky a na záhone pri dome zase žlté tavolíny.
Utorok 30.1.
Keď som bola ráno vyniesť smeti, v poštovej schránke som si našla poštu, ktorá tam bola ešte z predošlého dňa. Už niekoľko mesiacov máme novú doručovateľku (možno doručovateľa), zatiaľ som ju nemala šťastie stretnúť, ani netuším, kedy do nášho domu chodieva. Včera o jednej bola schránka ešte prázdna. Obálka, ktorú som zo schránky vybrala, bola dosť objemná. Pečiatka nečitateľná, ale na zadnej strane bol uvedený odosielateľ. Poštová zásielka ako taká ma od tejto odosielateľky prekvapila. Ani si nespomínam, či som už niekedy od nej niečo poštou dostala. Zato o obsahu obálky som tušila. Moje tušenie sa potvrdilo. Budem si asi musieť kúpiť väčšiu chladničku 🤔 Od Ľubky z L. som dostala až šesť magnetiek. Ďakujem, Ľubi! Ty čítaš môj blog Každý deň je iba raz? Teraz to už vyzerá tak, že som si tou nedomyslenou vetou vynútila zasielanie magnetiek. Milé moje, ja som to tak vôbec nemyslela, ale aj tak ste ma potešili. Či Jarka, a či Ľubica. Text pri rozbitej magnetke som dodatočne radšej prečiarkla.
Streda 31.1.
Pozrite sa, akú fotografiu som dala v prvý deň tohto roku. Fotku nového nepopísaného diára. A čo si myslíte, koľko je tam toho popísané dnes? Rovnako ako 1. januára, teda nič 🙁 Najvyšší čas, aby som s ním začala pracovať. A to mám doma ešte jeden zaujímavý kalendár. Je od môjho mobilného operátora. Na každej stránke, ktorá patrí dvom týždňom v roku, je zaujímavé, ale menej známe miesto na Slovensku. Prešla som si ho celý a musím s ľútosťou skonštatovať, že som ani na jednom z tých miest nikdy nebola. Mám čo doháňať. Trošku to opravím. Okolo jedného miesta som niekoľkokrát išla, ale nikdy som do areálu nevstúpila. Hoci je na toto miesto upútavka až v 10./11. týždni tohto roku, vybrala som sa tam skôr. Dnes. Je to rusovská Gerulata. Bohužiaľ, ani dnes som sa za bránu Gerulaty nedostala. Vítala ma tam tabuľa, že prehliadky sú od apríla do októbra. Takže fotka je len spoza plota. Dávam si však ponovoročný záväzok, že aspoň niektoré z publikovaných miest v kalendári do konca roku navštívim.
P. S: Máme doručovateľku. Je to mladučké dievča, blondínka. Keď som odchádzala z domu do Rusoviec, stretla som ju na chodníku pred vedľajším vchodom. Hlavne, že som o nej včera písala, že som ju doteraz ešte vôbec nevidela.
P. S: Máme doručovateľku. Je to mladučké dievča, blondínka. Keď som odchádzala z domu do Rusoviec, stretla som ju na chodníku pred vedľajším vchodom. Hlavne, že som o nej včera písala, že som ju doteraz ešte vôbec nevidela.
Štvrtok 1.2.
Piatok 2.2.
Už som tu nedávno spomenula, že v obchodoch sa pred jarným obdobím objavili stojany so semenami. Aj ja som si medzi tými, ktoré sú na fotografii, jedno vrecúško vybrala. Uhádne niekto, ktoré to bolo?
Sobota 3.2.
Dnes som varila polievku z hlivy ustricovej. Pôvodne som z nej chcela robiť polievku na spôsob gulášovej, ale keď som videla, čo robila jedna kupujúca, stojaca vedľa mňa, rozmyslela som si to. Zobrala som si iba tie, ktoré som už mala vo vrecúšku. Dotyčná poobchytávala všetky kusy hlivy niekoľkokrát, poprevracala ich v rukách a kládla ich naspäť. Skoro ma trafilo. Doma som venovala umývaniu podstatne viac vody a času ako zvyčajne. Ktovie, kto všetko ju predtým držal svojimi špinavými rukami. Už sa nečudujem tej pani, ku ktorej chodievam bežne kupovať hlivu na trh, že okrikuje zákazníkov, ktorí tam hlivu rovnako obchytávajú. Vždy im povie, aby počkali, že ich obslúži ona. Náhradné riešenie bola hlivovo-zeleninová polievka s krúpami.
Dnes som varila polievku z hlivy ustricovej. Pôvodne som z nej chcela robiť polievku na spôsob gulášovej, ale keď som videla, čo robila jedna kupujúca, stojaca vedľa mňa, rozmyslela som si to. Zobrala som si iba tie, ktoré som už mala vo vrecúšku. Dotyčná poobchytávala všetky kusy hlivy niekoľkokrát, poprevracala ich v rukách a kládla ich naspäť. Skoro ma trafilo. Doma som venovala umývaniu podstatne viac vody a času ako zvyčajne. Ktovie, kto všetko ju predtým držal svojimi špinavými rukami. Už sa nečudujem tej pani, ku ktorej chodievam bežne kupovať hlivu na trh, že okrikuje zákazníkov, ktorí tam hlivu rovnako obchytávajú. Vždy im povie, aby počkali, že ich obslúži ona. Náhradné riešenie bola hlivovo-zeleninová polievka s krúpami.
Nedeľa 4.2.
Nedeľa patrila výletu a turistike. Keby som bola išla z domu skôr, mohlo byť úplne super. Okolo obeda sa obloha zatiahla ťažkým mračnom a neskôr z neho sem-tam padali aj snehové vločky. Pred odchodom z Bratislavy bolo ešte pekné počasie. Po túre zostalo do odchodu autobusu toľko času, že sme si mohli posedieť pri pohári červeného vína. Príjemná bodka na záver týždňa.
