Nejako som sa v nedeľu rozbehla a nedokázala som sa zastaviť ani v pondelok. O čom to píšem? Predsa o nedeľnom výletovaní. Bola som v Malých Karpatoch kúsok za Bratislavou. Cestou tam aj späť vezúc sa v autobuse som prechádzala aj cez Stupavu. Už smerom tam som si všimla na začiatku mestskej časti Mást sochu Nepomuckého. Nikdy doteraz som si ju tam nevšimla, pritom som už jedného Nepomuckého v Stupave bola fotiť. Keď som sa ráno zobudila do pekného slnečného dňa, dlho som nemusela špekulovať nad tým, aký program si na dnešný deň vymyslím. Odviezla som sa do Stupavy, odkiaľ mi okrem sochy Nepomuckého pribudlo aj množstvo ďalších fotografií. Napríklad aj táto s mačkou, ktorá chcela prejsť na druhú stranu cesty, ale mimo priechodu pre chodcov. Bola som zvedavá, ako to dopadne. Nakoniec sa našiel vodič, ktorý jej dal prednosť 😊
Utorok 6.2.
Ani na sekundu som dnes nezapochybovala o tom, žeby som predošlé dva dni preflákala. Nevarila som, doma som nič neurobila. Dnes bolo za oknom pochmúrne, von ma vôbec nelákalo, ani ma žiadne povinnosti nevytiahli mimo domova. Mohla som sa realizovať pri varení, praní, upratovaní, ba aj žehlení! No žehlila som len zopár drobností. S ničím sa nemá preháňať.
Dnes venujem aj tichú spomienku k nedožitým 90. narodeninám môjho otca.
Streda 7.2.
Zobúdzam sa do zasneženého rána a sniežik padal aj počas celého dopoludnia. Keďže som započula nejakú predpoveď počasia v telke, vedela som, že sa má sneženie zmeniť v dážď. To rozhodlo a po obede som sa vybrala von s fotoaparátom. Veď túto zimu mám tak málo príležitostí prechádzať sa v prírode a cítiť, ako mi snehové vločky padajú na tvár. Vystihla som ešte čas, kedy bol les až na jedno žlté miesto po čerstvej potrebe nejakého psa, pekný biely.
Štvrtok 8.2.
Po včerajšom snežení zostala vonku brečka a čľapkanica, obloha celý deň zatiahnutá. Najvhodnejšie počasie na to, aby som zostala doma a venovala sa vareniu a pleteniu a iným činnostiam.. Varenie bolo veľmi rýchlo hotové, pretože mäso na špagety som si urobila už v predošlý večer. Štrikovaniu sa nevenujem každý deň, takže sa dielko zväčšuje len pomaly. Upratala som si aj tohoročné fotky v počítači. Už som ich tu mala naozaj veľa.
