52.- 53. 2018

Streda 21.2.

Wow, to sme tu tejto zimy tuším ešte ani nemali. Druhé ráno po sebe bolo všetko biele. Snehu nenapadalo príliš veľa, no aj to málo zakaždým stačí, aby malo mesto problém s jeho odpratávaním z ciest a chodníkov. Pritom idú na túto činnosť nemalé peniaze z našich daní. Okolo obeda sa slnko postaralo o to, aby časť snehu zmizla. Aj keď sa na oblohe objavovalo len tak sporadicky, sivá obloha sa popretŕhala a na chvíľu sa na nej objavila aj modrá farba. Ktovie, ako to vyzerá v týchto dňoch hore nad mestom. Doobeda to v našom lesíku vyzeralo takto.

Štvrtok 22.2.

Dnes sú štyri dvojky v dátume. Občas si všímam takéto hlúposti. Do kalendára sa v posledných dňoch pozerám častejšie preto, lebo sledujem týždne, kedy by mi mali doviezť novú sedačku. Na objednávke zo dňa 18.1. je uvedená dodacia lehota 4-6 týždňov. Štyri týždne uplynuli pätnásteho, najneskorší dátum dodania počítam na 1.3. Už mi nezostáva veľa dní na to, aby som sa zbavila tej starej a aby sme vymaľovali izbu. Asi by som sa konečne mala rozhýbať. Náhodou som sa dnes pozerala von oknom vo chvíli, keď na parkovisko, na ktoré vidím z bytu, dorazilo auto s logom jednej nábytkárskej firmy. To mi pripomenulo, že aj môj čas sa kráti. Chvíľu som ho sledovala a pritom som nezaháľala. Za tú chvíľu mi pribudlo pár riadkov. Štrikovala som dovtedy, kým auto neodišlo aj so starou sedačkou, veľmi podobnou tej našej.