Streda 14.3.
Piatok 16.3.
Sobota 17.3.
Plány na dnešný deň mi nečakane zmenil syn príchodom domov presne o dvanástej. Bolo mi povedané, že mám začať s vypratávaním izby, lebo na druhý deň má voľno a izbu vymaľuje. V tej chvíli som ešte dovárala obed. Vynesenie vecí, uloženie nábytku do stredu miestnosti, zatretie prasklín a nedostatkov na stenách, trvalo až do večera. Medzitým som ešte odskočila do obchodu s farbami a priniesla domov papier na prikrytie podlahy. Potom ešte do ďalšieho, aby sme mali čo jesť a piť. Zajtra ráno sa môže začať. Tieto riadky zapisujem v posteli. Uložila som sa do nej s takou únavou, ako už dávno nie. A to som už od rána cítila svalovicu v lýtkach po dvoch túrach z predchádzajúcich dní. Čo budem hovoriť, keď budem upratovať po maľovke?
Štvrtok 15.3.
Štvrtok 15.3.
Dopoludnia som sa venovala len príprave obeda a sem-tam som nazrela do obývačky, ako to synovi ide s maľovaním. Prvá vrstva bola hotová dopoludnia. Niekde sa stala chyba. Buď v mojom výpočte plochy stien, alebo v údajoch o spotrebe na farbe. Z jedného šestnásť kilového balenia vyšla iba jedna vrstva a zostalo len málo. Museli sme ísť dokúpiť ešte jedno balenie. Asi o šiestej som začala pomaly upratovať a potom sme uložili nábytok na svoje miesto. Keďže sme všetko dôkladne poprikrývali, upratovanie netrvalo dlho. Okolo siedmej bola izba ako tak v poriadku. V kuchyni pod stolom však stále čakajú knihy, ktoré musím uložiť naspäť do políc. Upratovanie skriniek už zaberie oveľa viac času.
Piatok 16.3.
Dnešný deň som začala veľmi skoro. Zobudila som sa vo chvíli, kedy mi pohľad na hodiny napovedal, že nie je ešte ani pol tretej. Najprv som ležala pri zapnutej telke a dúfala som, že do rána ešte zaspím. Keďže spánok neprichádzal, vstala som a začala som triediť papiere a robiť poriadok v zásuvkách. Počas dňa pršalo, takže mi ani nebolo ľúto, že nemôžem ísť von. Veci sa postupne dostávali na pôvodné miesto. Hortenzia, ktorá už bola niekoľko dní na balkóne, musela ísť znovu do bytu. V predpovedi počasia bolo, že sa má vrátiť zima.
Sobota 17.3.
Konečne deň, kedy sa už aj nová sedačka dostala na svoje miesto. Z dočasného miesta sa presunula do bytu. Samozrejme, že nie sama. Vypratanie starej a prinesenie novej bol najťažší oriešok celej akcie "obývačka". Trošku som sa rozčuľovala, prečo návrhári nábytku neberú pri rozmeroch sedacích súprav na vedomie napríklad aj šírku dverí, či výťahov. V akých priestoroch títo ľudia žijú? Na zelenej lúke bez schodísk, výťahov a dverí?
Nedeľa 18.3.
Už niekoľko dní mám možnosť sledovať stavbu hniezda vranej rodinky. Je ich tu viac, ktoré sa rozhodli, že svoje potomstvo vysedia práve v blízkosti nášho domu, ale toto jedno je z nášho balkóna najlepšie viditeľné. Strom, na ktorom vzniklo, už pred pár rokmi poskytol svoje konáre hniezdu vranieho páru. Hniezdo tam zostalo do dnešných dní, ale vrany ho teraz nepoužili, stavajú si nové. Obdivujem tie vtáky, ako rozumne sa pri stavbe správajú. Dopriala by som možnosť sledovať takéto niečo aj vám.
Už niekoľko dní mám možnosť sledovať stavbu hniezda vranej rodinky. Je ich tu viac, ktoré sa rozhodli, že svoje potomstvo vysedia práve v blízkosti nášho domu, ale toto jedno je z nášho balkóna najlepšie viditeľné. Strom, na ktorom vzniklo, už pred pár rokmi poskytol svoje konáre hniezdu vranieho páru. Hniezdo tam zostalo do dnešných dní, ale vrany ho teraz nepoužili, stavajú si nové. Obdivujem tie vtáky, ako rozumne sa pri stavbe správajú. Dopriala by som možnosť sledovať takéto niečo aj vám.
