Utorok 10.4.
To, že v hniezde na topole sú vajíčka zelenkastej farby, viem už dlhší čas. Najprv som videla iba jedno, ale keď som si niektoré fotky
viac zväčšila, objavila som dve. Škoda, že nemám aspoň o desať
centimetrov výšky viac, videla by som do hniezda lepšie. Pokúšala som sa viackrát vyfotiť obsah hniezda, no nikdy som nebola s fotkami spokojná. Nie som spokojná ani dnes, hoci mi už konečne napadlo, ako by som mohla do hniezda lepšie vidieť. Keď som zbadala, že je vrana preč, neváhala som a bežala pre fotoaparát. Lenže kým som vymenila objektív, kým som potom dobehla aj s rebríkom a postavila som si ho k otvorenému oknu, vrana už bola na konári a blížila sa k hniezdu. Fotka je roztrasená, lebo som sa nestihla upokojiť. Zaujímavé je, že vôbec som doteraz nepostrehla partnera. Kde je? Čo sa mu stalo, že sa o partnerku nestará? Bola som
totiž zvedavá, ako to vlastne vo vranej populácii funguje, tak som trošku
googlila. Vrana, na hniezdo ktorej vidím z balkóna a okien, patrí k druhu vrany
popolavej. Tie sa tu u nás vyskytujú najviac. Počas roka žijú v
kŕdľoch, no koncom zimy, niekedy vo februári až v marci sa páriky
oddelia. Najprv prichádza obdobie tokania, kedy spolu sedia, samček
ticho spieva a pritom ježí perie. Potom obaja stavajú hniezdo. Používajú
konáre, byliny a korienky. V tom našom je vidieť aj niečo, čo pripomína nejaké živočíšne chumáče. Niektorí psičkári s obľubou češú a strihajú svojich krásavcov aj vonku, možno vrana našla psie chlpy. Od konca marca, v priebehu apríla až v máji znášajú
zelenkasté vajíčka. Samček vraj zásobuje
samičku počas sedenia potravou, no ja nemám šťastie, aby som ten akt aj
naozaj videla. Občas samička na chvíľu odletí a vráti sa späť. Dávnejšie som tu písala, že si vrany začali stavať viac hniezd na stromoch pod našimi oknami. Dostavali však iba toto jedno.
