145. 2018

Piatok 25.5.

Dnes nám pekne napršalo. Začalo pršať asi o siedmej ráno a prestalo až niekedy okolo druhej. Pekne nám popolievalo nielen záhrady, ale aj špinavé ulice a mestské trávniky. Tým sa veru v našom meste ináč vody nedostane, hoci aj pri budovaní Petržalky sa nezabudlo na hydranty, ktoré mali slúžiť k tomuto účelu. Mali. Ale nikdy neslúžili.

V hniezde na topole je už akosi málo miesta. Mladé vrany sú už tak veľké ako aj staré, no ešte stále z hniezda nevyleteli. Stále častejšie však skúšajú mávať krídlami. No robia to len tak proforma, stojac na mieste. Ešte stále sú pod ochrannými krídlami svojich rodičov. A že tú ich ochranu potrebujú, to je naozaj fakt. Neviem, čo si to zmyslela veverička z lesa, ale niekoľkokrát som ju videla, ako sa silou-mocou chcela dostať k hniezdu. To boli fofry! Obe vrany rodičia ju naháňali a po dlhom súboji ju zakaždým pekne vyprevadili smerom k lesu. Bolo to zaujímavé divadlo.  

Dnes zase poriadne zmokli. Snažila som sa ich vyfotiť aj počas dažďa, ale ani jedna fotka nebola ostrá, všetky som ich vyhodila. Musela som si počkať až na chvíľu, kedy znovu zasvietilo slnko. A dnes už určite viem aj to, že v hniezde nie sú tri, ale až štyri mláďatá.