Utorok 29.5.
Dnes bol zase deň, kedy som musela ísť na Antolskú. Od lekárky, s nohou, v ktorej mi vystreľovala bolesť v chodidle, som prešla kúsok peši aj popri Veľkom Draždiaku. S fotoaparátom som sa tam veľmi pretŕčať už nemohla, pretože sa ľudia pri vode opaľovali a niektorí aj kúpali. Nie však dlho. Vzápätí, čo mi v mobile cinklo upozornenie, že sa blíži búrka, mi prvý raz nad hlavou aj zahrmelo. To som už na zastávku autobusu nemala ďaleko. Ten, keď došiel, bol už mokrý od kvapiek dažďa. Keď som prišla hore do bytu, pozrela som sa von oknom a vtedy začali padať prvé kvapky dažďa aj u nás. Veľa ich však nespadlo, ani len chodník celý nezmáčali.
Aby som ešte nezabudla, na brehu jazera ma zastavili dve dievčatá, študentky akéhosi britského gymnázia z Dúbravky. Anketárky, ktoré zhromažďovali informácie pre nejakú školskú prácu. Zisťovali to, ako sa v Petržalke žije. Na ankete vraj pracuje celá trieda a podelili si medzi sebou jednotlivé časti Bratislavy. Dúfam, že som mojimi odpoveďami dievčatám pomohla.