160. 2018

Sobota 9.6.

Máme za sebou ďalšiu nočnú búrku. Nie takú hrozitánsku, aká bola predošlej noci, ale zase trvala oveľa dlhšie. Zaspala som až potom, keď prestalo pršať. Dnes je deň, kedy má narodeniny mladší syn. Narodil sa až v poslednú hodinu dňa. Spomínam si, ako v ten deň popoludní prišla ku mne mama a priniesla mi naše čerešne. To ešte rodičia žili v rodinnom dome so záhradou. Ani som si na nich nestačila poriadne pochutnať, už sa hlásil pôrod. Termín som mala až 14ho. O tohoročných čerešniach som tu už písala, dnes mám fotografiu iného ovocia. Dozrievajú moruše. Ovocie, ktoré je vraj v poslednej dobe zaznávané a ľudia tieto stromy prestali vysádzať. Tu u nás v Petržalke ich je zopár, o ktorých viem. Prvé som jedla už minulý týždeň v Karlovej Vsi. Tie boli z velikánskeho stromu a boli čierne, tie dnešné sú niečo medzi bielymi a čiernymi. Boli veľmi sladučké. Viac, ako tie z minulého týždňa. Aj moruše dozrievajú tento rok oveľa skôr, ako si pamätám z detstva. Lezenie po stromoch moruší si spájam s prázdninami u babky. Dva velikánske stromy rástli len kúsok od jej domu. Na nich a pod nimi sme trávili väčšiu časť prázdninových dní.