Streda 20.6.
Ďalší deň strávený čiastočne vo vlaku. Po pondelkovom výlete do Serede som sa dnes vybrala na návštevu k mame. Vo zvyčajne poloprázdnom vlaku dnes so mnou cestovala skupinka ..násťročných. Z ich rozhovoru som si vypočula, že majú väčšinou 16 a niektorí 17 rokov. To si medzi sebou oznamovali po slovensky, ale ináč sa bavili po celý čas cesty maďarsky. No, maďarsky tak, že desať maďarských slov vystriedalo jedno-dve slovenské a pokračovalo sa zase v maďarčine. To je typický znak slovenských Maďarov. Raz mi jeden tam žijúci povedal, že oni nevedia poriadne ani po maďarsky, ani po slovensky. Asi je to len na ich škodu... Aj to som vyrozumela, že sú buď priamo z DS, alebo z okresu DS, čo je najtvrdšie jadro Maďarov na Slovensku. Na futbalových zápasoch ich domáceho mužstvá zvyknú viať maďarské zástavy.... Tam, keď sa niečo pýtate po slovensky, odpoveď znie, že nerozumiem. Moja vlastná skúsenosť, ktorú som opísala na niektorom mojom blogu. Priznám sa, bola som rada, keď som skoro po dvoch hodinách cesty vystúpila. Skupina mládežníkov, ktorých doprevádzal "profesor", hovoriaci s nimi po slovensky, vystupovala tiež v tej istej stanici, ako aj ja. Pred sebou mali ešte cestu autobusom. To, kam idú, som nepostrehla, ale tipujem, že na Duchonku.
Mama ma čakala na stanici a potom sme sa vybrali spolu do mesta, kde sme si dali obed. Neskutočne dávno som nejedla pizzu, preto som hľadala nejakú dobrú pizzeriu. Myslím si, že sa mi ju podarilo nájsť, pizza mi chutila.