177. 2018

Utorok 26.6.

Drzosť niektorých ľudí už nepozná hraníc. Tak príjemne mi dnes prešlo dopoludnie, no zavŕšilo ho drzé správanie nejakého psičkára. Vystúpila som práve z autobusu, nešla som však hneď domov, ale z druhej strany domu som sa išla pozrieť na záhon, lebo mám v pláne niečo z neho vykopať. A tu mi zrak padol na niekoho, koho síce najprv skrývali kríky popri chodníku, ale po chvíli som prišla tak, že som na neho videla veľmi dobre. Muž so psom, mal v ruke nožnice a strihal kvety na záhone pred vedľajším vchodom. Náš a ich vchod sme jedna domová samospráva, takže sa aj navzájom dosť poznáme. Hlavne tí, ktorí sme sa sem pred skoro štyridsiatimi rokmi sťahovali do nového domu. Z nových obyvateľov už nepoznám nikoho, dokonca ani tých, ktorí bývajú na našom poschodí. Viem, kto sa stará o kus zeme pred vedľajším vchodom. Je to pán, ktorý má minimálne dvojnásobok rokov ako ten, ktorý si prišiel s nožnicami a nastrihal si kvety do kytice, ktorú si odniesol v igelitovej taške. Odporní sú mi takíto ľudia. Hyeny! Aj keď som vedela, že mám v mobile úplne vyčerpanú kapacitu s fotografiami, zámerne som si ho vytiahla z vrecka a tak, aby ma aj on videl, som si ho fotila. Na prvý pokus to nevyšlo,  no na druhý sa mi predsa len jedna fotka podarila urobiť. Mohla som sa ho aj spýtať, či si bol odrezať zo svojich, ale nepotreobavala som sa dopočuť, aká som p a podobné prívlastky. Dobre ma to nasrdilo, lebo už aj mne sa stalo, že mi niekto ošklbal kvety. Aby sa našiel nejaký dobrovoľník a pomohol pri úprave záhonov, to neexistuje, no zberateľov kvetov je tu plno.

Odkiaľ som sa vlastne vracala? Bola som si pre nový občiansky preukaz a z miestneho oddelenia polície som išla ešte do mesta. Len tak, poprechádzať sa. V poslednom roku chodievam do mesta veľmi málo, prichádzam o množstvo rôznych akcií v meste, menej sa chodievam aj bicyklovať, menej sa chodím prechádzať. Pýtam sa sama seba, čo vlastne celé dni robím? Odpoveď na túto otázku neviem dať. A len tak mimochodom, k tomu občianskemu ešte malá poznámka. Keď mi  ho pani položila na  zákaznícky pult, v prvom momente som si myslela, aj som sa jej na to spýtala, že či to je ten nový, alebo starý, ktorému končí platnosť. Nemala som síce na očiach okuliare, ale fotka, ktorá je na tom novom, sa veľmi od tej starej nelíši. To som sa za desať rokov tak málo zmenila?

Ďalší, ktorý si myslí, že čmárať po cudzom majetku  je cool. Nápis SMRAD nepatrí len autorovi čarbaníc, ale aj tomu, ktorý je na fotke.