Pondelok 2.7.
Už vo štvrtok minulý týždeň mi prišla SMS, že si mám prísť vyzdvihnúť ortopedické vložky do topánok. V ten deň, ani na druhý mi to časovo nevyšlo, tak som si pre ne išla až dnes. Najprv som však doma hysterčila, lebo som nemohla nájsť lístok z protetiky. Prvú som samozrejme prezerala peňaženku, kde si také veci hneď odkladám. Nič. Potom som niekoľkokrát papier po papieri prešla obal s poslednými správami od lekárov. Nič. Napadlo mi, či som to nedala do tej veľkej obálky k rtg snímkom. Ani tam som nič nenašla. A potom všetko ešte raz a stále bez výsledku. Už som bola zúfalá. Napadlo mi, že sa spýtam v predajni, či som si ho tam nezabudla. Odpoveď znela, nemali ste si čo zabudnúť, lebo žiaden lístok sme vám nedali. Tovar dostanete na základe SMS. Tak som sa teda mohla vybrať z domu. Práve v tých najväčších horúčavách. Aby mi nebola cesta tam málo, odtiaľ som nešla domov, ale som si to namierila k Chorvátskemu ramenu. Až odtiaľ som potom so zastávkami v obchodoch a na trhu prišla obťažkaná dvomi taškami pred štvrtou domov.