Štvrtok 19.7.
Čakanie na autobus som si dnes krátila fotením. Jedným z objektov, na ktoré som zamierila fotoaparát môjho mobilu bol aj stánok, ktorý stojí na zastávke pred naším domom. Musím sa priznať, dávno som prestala byť jeho zákazníčkou. Dvere do neho už zarástli burinou. Aj tento náš stánok sa zaradil medzi tie v meste, ktoré svoju činnosť ukončili. Dlhé roky poskytoval svoje služby. Najprv poštové aj novinové, neskôr už len novinové. Známky, ani pohľadnice ste v ňom už dávno kúpiť nedostali. Zrušil sa aj predaj cestovných lístkov na MHD, v ponuke zostali noviny, časopisy a hlavne CIGARETY. Tie sa predávajú všade. Neraz som stála v obchode v dlhom rade na pokladňu, pričom z druhej strany pokladne prišiel niekto, kto si prišiel kúpiť IBA cigarety. Zaujímavé je, že ho obslúžia prednostne. Hlavne v jednom blízkom obchode veľkej maloobchodnej britskej siete mám na takéto správanie šťastie, ale všimla som si to aj inde, nielen tam. Bola by som veľmi zvedavá, či by pokladník vstal od pokladne, zašiel k regálom s pečivom a doniesol mi napríklad dva rožky, ktoré by som si prišla takto kúpiť. Je to len moja hypotetická otázka, lebo také niečo by mi nikdy v živote ani len nenapadlo. To fakt napadne len fajčiarovi. Kvôli cigaretám to v obchodoch robia bežne. Niekde ich majú rovno nad pokladňami, inde - ako aj v tom prvom spomenutom obchode, ich majú za bočným pultom zvlášť. Túto procedúru urobí pokladník bez toho, aby sa ospravedlnil čakajúcim. A o tom, že by sa mal v prvom rade ospravedlniť kupujúci cigariet, to ešte nikdy nikomu nenapadlo.