221. 2018

Štvrtok 9.8.

Mám upečený mozog. Unavené nohy. Nič sa mi nechce. Ale i napriek dnešnej horúčave, ktorá sa šplhala až cez 34°C (teplomer pri Dunaji ukazoval o 15:17 34,2 a teplota vody v Dunaji skoro 25°C), som vybavila niekoľko povinností. Ráno rehabilitáciu, odtiaľ na nákup, potom domov, po necelých dvoch hodinách znovu do mesta k zubárovi, od neho na Heydukovu, kde mi budú trhať zbytok zuba. Tam som však nič nevybavila, pôjdem tam inokedy. Už od zubára som išla peši a odtiaľ som pokračovala cez centrum k Dunaju a spod Mosta SNP autobusom domov. Akurát dosť na to, aby som už dnes nič iné nerobila, iba si sadla a čumela do telky. Čaká ma ďalšia tropická noc, kedy sa už neviem koľkú noc v poradí znovu nevyspím.

Keď som prechádzala po nábreží, kde sú vysadené záhony kvetov, upútal ma pohľad na týchto vrabčiakov. Rozmýšľala som nad tým, že či sa tie semienka kvetov po zjedení vrabcami spracujú do tej miery, že z nich už nikdy nič nevyrastie.