Piatok 10.8.
Čas sú peniaze. Že je to tak, som sa na vlastnej koži presvedčila dnes ráno. Z polikliniky som sa vybrala kúpiť zopár drobností, keďže sa ZASE! blíži víkend. Prídem tam, pred obchodom ani jedinký nákupný vozík, pred vchodom do predajne ani jedinký košík. Napriek tomu som vošla do obchodu a dlhou cestou som sa vybrala hneď k pokladniam. Predpokladala som, že aspoň malé košíky tam určite nájdem. Aj tak bolo, a nebolo ich tam málo. Do košíka som vložila veci, ktoré som chcela kúpiť a postavila som sa do jedného z dvoch radov pred pokladňami. Nad každou ma upútal nápis, že ak stojíte viac ako päť minút, dostanete eurový zľavový kupón. Nebyť toho, že si o ten kupón pri pokladni požiadal mladý muž predo mnou, nebola by som si ho pýtala ani ja. Pripadalo mi to dosť trápne. No potom som si pomyslela, že načo vešajú prázdne heslá nad pokladne. Ak sú ochotní za čas čakania platiť, nech teda platia. Dokonca som si neodpustila ani poznámku, že na to, aby som mohla nakúpiť, som si musela prejsť celý obchod hneď na začiatku kvôli košíku a potom sa vrátiť k tovarom, okolo ktorých som už raz prešla bez košíka.
Keby niečo podobné zaviedli v neďalekom Lidli, dnes je zo mňa už boháč, lebo by mi museli pri každom nákupe zaplatiť jedno euro.
Keby niečo podobné zaviedli v neďalekom Lidli, dnes je zo mňa už boháč, lebo by mi museli pri každom nákupe zaplatiť jedno euro.