Nedeľa 12.8.
Na dnes som si navarila včera, tak som si ráno povedala, že sa pôjdem čo najskôr bicyklovať. Obliekla som sa, nachystala fľašu s pitím aj fotoaparát a všetko potrebné som vložila do malého ruksačiku, ktorý som si plánovala dať na chrbát. Na bicykel bežne ruksak nenosievam, pretože na tom starom mám brašne, no na novom zatiaľ nie. Ešte posledné som chcela urobiť to, že si preložím zvonček zo starého bicykla na nový. Otvorila som si dvere na chodbe k výťahom a kľúče som vybrala zo zámku, lebo zo susedného bytu sa chystali vyjsť von. Na to som urobila také dva nezmyselné kroky, za ktoré som potom pykala. Vošla som aj s kľúčmi do bytu, položila som ich na poličku pri dverách, vyšla som z bytu a zabuchla som dvere. Bum! Zostala som na chodbe bez kľúčov, bez mobilu, bez všetkého. Ani jedno telefónne číslo nenosím v hlave, všetko je predsa uložené v mobile. Na plné obrátky som rozmýšľala, čo urobím. Poprosila som susedu, či by som nemohla ísť z jej počítača napísať na facebookový messenger synovi, aby mi prišiel otvoriť byt. Chvíľu to trvalo, kým som sa s ním spojila a potom ešte väčšiu to, kým prišiel. Je nedeľa, spoje MHD až tak často nechodia.
Nakoniec to dobre dopadlo, preložil mi aj zvonček zo starého bicykla na nový a mohla som sa ísť bicyklovať. Dnes som sa vybrala do rakúskeho Bergu a ešte kúsok za obec do polí a vinohradov. Jaj, koľko hrozna som videla! Veru by som si dala. Také normálne, z našich vinohradov, nie to, čo predávajú v obchodoch odniekade z Talianska.