Piatok 31.8.
Dnes ráno som sa pri prepínaní programov zastavila na chvíľu na Teleráne s Markízou. Ani si nepamätám, koľko rokov už túto reláciu nesledujem. Keď som počula, že sa rozprávajú o polievkach, na chvíľu som to tam nechala. Moderátor poznamenal, že konzumácia polievok k obedu je vlastne fenoménom východnej Európy. Ja si myslím, že aj fenoménom Ázie. Hoci som v Ázii (okrem Turecka) nikdy nebola, dôkazom toho je ponuka v ázijských bistrách v našej krajine.
U nás doma sa polievka varila a všetci sme polievky mali v obľube. Bez polievky ako keby ani nebol poriadny obed. Naučila som tak aj moje deti. Poznám však ľudí a rodiny, kde sa polievky vôbec nejedia a tento zvyk pokračuje s ďalšími generáciami. Aj naše reštaurácie, či závodné jedálne prevzali zvyk podávať k obedu polievky. Všade si k obedu môžete nejakú objednať.
Kedysi som polievku varievala častejšie, ale teraz, keď som doma buď sama, alebo len so synom, nevarím ich každý deň. Naopak, sú zase dni, kedy uvarím iba polievku. Ale tá musí byť sýta. Gulášová, fazuľová, kapustnica, to sú tie, ktoré dokážu nahradiť aj druhé jedlo. Dnes som uvarila kompletné menu, teda polievku aj druhé jedlo. Ak si pod kompletným menu niekto predstavuje aj nejaký dezert, áno, máme aj ten. Francúzske zemiaky a 🍏 koláčik od včera.