Sobota 1.9.
Pre tých, ktorí občas nazriete na stránky tohto blogu, prípadne sledujete môj profil na Instagrame, nie je táto fotka iba "deja vú". Áno, veľmi podobnú fotku ste mohli už raz vidieť. Presne to bolo TU.
Dnešnú noc som toho veľmi nenaspala, na dlhšie som zaspala až nadránom, vlastne už bolo svetlo. Raz ma zobudilo hlučné hrmenie, len keby tak, ako hrmelo, bolo aj v noci napršalo, potom zase čosi iné. O pol desiatej som sa prebrala na zvuk kosačiek a píl. To čistili "územie nikoho". Tak totiž po celý rok vyzerá na šírku asi metrový pás pozemku popri plote susedných Saleziánov a parkovisku pre náš a susedné domy, a z jednej strany susediaci s cestou. Už včera, keď som bola vyniesť smeti, som si všimla, že pajasany pri kontajnerovom stojisku, ktoré vyrástli do výšky mojej postavy, sú zrezané na zemi. Dnes dopoludnia v práci pokračovali. Synovi hovorím, akí sú to pohani, keď ešte aj v taký sviatok pracujú? 😋 Bola som však rada, že pracovali.
Aj ja som sa po mesiacoch pustila do práce, ktorú som nedokončila. Dnes bol na to vhodný čas. Ochladilo sa, pršalo a včera som navarila, lebo ak by bolo dnes bývalo pekne, tak by som sa vybrala do prírody. Pekne nebolo, tak som trošku zase štrikovala.