Streda 5.9.
Dopoludnia som sa obliekla do cyklistického, vzala si so sebou jednu pollitrovú fľašku vody a išla som sa bicyklovať. Mojím predsavzatím bolo, že idem len po Zuzanu a odtiaľ sa vrátim domov. Zuzana je dunajské rameno, ktoré som už spomínala na mojich ostatných blogoch. Miesto, kde kotvia lode a kam sa vozí štrk z Dunaja, je vzdialené od môjho domu asi tri kilometre. Naozaj som nemala v pláne nejaké dlhé trasy. No nakoniec som sa od Zuzany domov nevrátila, ale som pokračovala po hrádzi ďalej. Prišla som až po Čunovské jazerá, čiže na Ostrovné lúčky.
Tam pri jazere som dopila posledný glg vody, s ktorou som už aj tak veľmi šetrila. O chvíľu som bola príšerne smädná, pretože dnes sme mali pekné teplé počasie. Síce mi cestou domov fúkal dosť vietor, ale na to som tu už zvyknutá. Nevedela som sa dočkať, kedy prídem k prvému bufetu. Vlastne, prvý to nebol, lebo do toho nechodievam. V tom, kde som zaparkovala bicykel do stojana, som si z ponuky vybrala toto: deci bieleho vína a dve deci sódy. Keď sa tieto dva nápoje zmiešajú dokopy, vznikne vínny strek. Ten mám rada. Sadla som si k jednému z voľných stolov a popíjala som tento lahodný nápoj.
No a teraz poďme k názvu tohto nápoja. Roky som mu hovorievala strik, ale potom prišiel deň, kedy som sa dozvedela, že slovo strik je nesprávne a že správne sa nápoju povie strek. Priznám sa, veľmi mi to slovo do úst nejde. Tu je dôkaz, že je to tak:
