Utorok 11.9.
Aký to protiklad! Zatiaľ, čo u nás dozrievajú jablká a hrozno, začíname ochutnávať burčiak a vrcholí leto, na austrálskych blogoch, ktoré sledujem, je v týchto dňoch na jednom rozkvitnutá broskyňa, na ďalšom dominujú žlté polia repky olejnej a v texte sa píše, že v Austrálii vrcholí jar. U nás pomaly nastúpi jeseň, čoho dôkazom sú červené plody rôznych stromov a kríkov, ktoré kvitli niekedy v marci a v apríli.
Mám poznačených viac blogov z Austrálie alebo aj z Nového Zélandu. Sú to také, ktoré ma zaujali hlavne fotografiami a ktoré sa zúčastňovali výmen na rôzne témy, ktorých som sa istý čas zúčastňovala aj ja. Bez prekladača rozumiem textom len veľmi málo, s prekladačom len o trošku viac, lebo však vieme všetci, ako ten translator prekladá 👎 Ale to mi vôbec nevadí. Aspoň sa nemusím pozastavovať nad tým, či niekto vysokoškolsky vzdelaný robí príšerné gramatické a pravopisné chyby, ako to je u mnohých slovenských a českých blogov (blogerov). Verte mi, či neverte, ale od sledovania niektorých blogov ma odradili aj takéto dôvody. Najviac sa bavím vtedy, keď sa nájde odvážlivec a upozorní na konkrétnu chybu v článku a od blogera príde odpoveď, že sa jedná o preklep. Následne je komentár zmazaný a možno aj jeho autor zablokovaný.
Čo si mám myslieť o mladej slečne, ktorá sa označí za spisovateľku a do blogu si takto napíše do rubriky "O mňe"? Ďalej už na takom blogu ani nejdem. Pre mňa je rovnako dôležitá obsahová, ale aj gramatická stránka písomného prejavu. Viete, čo je na tom všetkom najhoršie? Že takéto katastrofálne chyby robia aj tí, ktorí by vlastne mali učiť mladých správnej slovenčine, teda učitelia. Keď vidím u takej osoby namiesto my v množnom čísle namiesto ypsilonu napísané mäkké i, je mi až zle. Nie, nie sú to preklepy. Sú to dosť často opakujúce sa chyby, čiže dotyčná pravdepodobne neovláda základy gramatiky, ale aj pravopisu slovenského jazyka. Viem si to veľmi dobre predstaviť, ako sa taká chyba skvie bielou kriedou na čiernej alebo zelenej tabuli. O tom, že niekto nedokáže rozlíšiť, kedy sa používa predložku k a kedy sa táto predložka vokalizuje, to je tiež na zamyslenie. Veď to všade použité KU úplne trhá uši. Ako vám to znie, keď čítate že "ku nohaviciam" alebo "ku nohám"? Hrozne. Takéto "objavy" a že ich je v blogosfére naozaj dosť, ma vlastne podnietili k tomu, že som si na Google+ založila zbierku Rande so slovenčinou, ktorú som venovala pravidlám slovenského jazyka. Mojím úmyslom bolo, aby tie informácie neslúžili iba mne, ale aj ostatným. Škoda, že ju práve tí, ktorí by si to potrebovali prečítať, obchádzajú. Čo už. Ich smola.
Myslím si, že blogy by mali mať trošku inú úroveň, veď ich azda nepíšu ľudia takej úrovne, akej sú tí, čo komentujú napríklad Farmu na facebooku. Ešte horšie je to však vtedy, keď takto rozprávajú moderátori, redaktori alebo herci. Práve dnes som si to popoludní všimla v jednom seriáli.
Keď nájdete u mňa gramatické chyby, ale aj nesprávne použité alebo chýbajúce čiarky, môžete ma na to upozorniť. Ja sa rada podučím.
Niekedy v budúcnosti sa budem venovať zase takým blogom, ktoré nielenže majú krásne fotografie, nádhernú grafickú úpravu, ale aj bezchybné texty. Veď keď niekto môže na svojom blogu písať s chybami, ja budem na svojom blogu otvorene písať tom, čo ma hnevá.
Čo si mám myslieť o mladej slečne, ktorá sa označí za spisovateľku a do blogu si takto napíše do rubriky "O mňe"? Ďalej už na takom blogu ani nejdem. Pre mňa je rovnako dôležitá obsahová, ale aj gramatická stránka písomného prejavu. Viete, čo je na tom všetkom najhoršie? Že takéto katastrofálne chyby robia aj tí, ktorí by vlastne mali učiť mladých správnej slovenčine, teda učitelia. Keď vidím u takej osoby namiesto my v množnom čísle namiesto ypsilonu napísané mäkké i, je mi až zle. Nie, nie sú to preklepy. Sú to dosť často opakujúce sa chyby, čiže dotyčná pravdepodobne neovláda základy gramatiky, ale aj pravopisu slovenského jazyka. Viem si to veľmi dobre predstaviť, ako sa taká chyba skvie bielou kriedou na čiernej alebo zelenej tabuli. O tom, že niekto nedokáže rozlíšiť, kedy sa používa predložku k a kedy sa táto predložka vokalizuje, to je tiež na zamyslenie. Veď to všade použité KU úplne trhá uši. Ako vám to znie, keď čítate že "ku nohaviciam" alebo "ku nohám"? Hrozne. Takéto "objavy" a že ich je v blogosfére naozaj dosť, ma vlastne podnietili k tomu, že som si na Google+ založila zbierku Rande so slovenčinou, ktorú som venovala pravidlám slovenského jazyka. Mojím úmyslom bolo, aby tie informácie neslúžili iba mne, ale aj ostatným. Škoda, že ju práve tí, ktorí by si to potrebovali prečítať, obchádzajú. Čo už. Ich smola.
Myslím si, že blogy by mali mať trošku inú úroveň, veď ich azda nepíšu ľudia takej úrovne, akej sú tí, čo komentujú napríklad Farmu na facebooku. Ešte horšie je to však vtedy, keď takto rozprávajú moderátori, redaktori alebo herci. Práve dnes som si to popoludní všimla v jednom seriáli.
Keď nájdete u mňa gramatické chyby, ale aj nesprávne použité alebo chýbajúce čiarky, môžete ma na to upozorniť. Ja sa rada podučím.
Niekedy v budúcnosti sa budem venovať zase takým blogom, ktoré nielenže majú krásne fotografie, nádhernú grafickú úpravu, ale aj bezchybné texty. Veď keď niekto môže na svojom blogu písať s chybami, ja budem na svojom blogu otvorene písať tom, čo ma hnevá.