273. 2018

Nedeľa 30.9.

Dnes ráno som sa prihlásila na moje WP blogy. Už tam nechodievam pravidelne, pretože prispievam len do jedného z nich, aj to len sporadicky. Našla som si tam odkaz od administrácie Wordpressu v tomto znení:

Happy Anniversary with WordPress.com!
You registered on WordPress.com 8 years ago.
Thanks for flying with us. Keep up the good blogging.

Tých osem rokov nie je presný čas môjho blogovania, pretože blogujem dlhšie. Za ten čas som sa zoznámila s mnohými blogermi, viacerí boli aj zo zahraničia. V súčasnosti už skoro žiadne kontakty neudržiavam, nekomentujem, občas na niektorý z nich kliknem. Medzi blogermi, s ktorými som sa za tie roky zoznámila, sú už viacerí takí, ktorí nie sú medzi nami na tomto svete. Aj dnes som si na jeden z takých blogov klikla. Našla som tam nový článok, ktorý bol zverejnený po roku od smrti blogerky. Celkom by ma zaujímalo, kto to za ňu píše. Čitatelia  sa totiž na jej blogu dozvedeli nielen o jej smrti, v ďalšom príspevku videli fotografiu jej  hrobu a teraz sa tam objavila spomienka po roku. Článok je písaný ako keby ho písala ona z druhého sveta. Na mňa to pôsobí trošku mrazivo.

Človek bežne na svoju smrť nemyslí, hoci občas také myšlienky určite každého prepadnú. Hlavne vtedy, keď sa dozvie o smrti známeho, či príbuzného, spolužiaka, alebo niekoho, kto zomrel v mladšom veku, ako je ten jeho. Niektorí boli vážne chorí, tam sa to aj dalo očakávať, no smrť mnohých človeka nepekne prekvapí. Jeden deň bol tu, na druhý už nie.

Moje rozjímanie tu ukončím a nechám každému, kto si moje riadky prečíta, či sa nad touto témou zamyslí a či nie. Jedno viem určite, že po smrti už určite blogovať nebudem.

Výber dnešnej fotografie ovplyvnilo moje ranné premýšľanie. Keďže som v takom zdravotnom stave, kedy sa bicyklovať nechcem, vyšla som si peši na malú prechádzku do mesta. Navštívila som jedno z mojich obľúbených miest, ktorým je Ondrejský cintorín.

A ešte na záver ďalšia spomienka na človeka, ktorý už tiež nežije. Leonard Cohen - klikni na odkaz.