Sobota 6.10.
Keď som presne pred dvomi rokmi hľadala v Nových Zámkoch Bethlenovu ulicu, nebola som schopná zapamätať si to meno. Musela som si ho napísať na lístoček a v prípade, že som sa niekoho chcela spýtať na cestu, pomohla som si s ťaháčikom. Meno Bethlen mi bolo vtedy úplne neznáme a veľmi ťažko zapamätateľné. Po dnešnom dni si ho už určite budem pamätať. V Sade Janka Kráľa bola dnes bitka o Bratislavu.
Išlo o rekonštrukciu bitky, respektíve krátkeho obliehania, ktoré sa
odohralo pred bránami mesta v auguste 1621. Pred
Uhorským korunovačným mestom už tretí rok za sebou rinčali zbrane – v
roku 1619 ho prvýkrát dobylo vzbúrené sedmohradské knieža Gabriel
Bethlen. Rok na to sa ho neúspešne pokúšalo získať cisárske vojsko. Na
jar roku 1621 však prešporskí mešťania, unavení svojvôľou povstalcov,
nepriateľom sami otvorili brány, preto sa Bethlen rozhodol mesto získať
späť. Začiatkom augusta sa s pätnásťtisícovým vojskom pohol od Trnavy a
mesto začal ostreľovať štrnástimi delami. Obrancovia však útoky na
hradby úspešne odrážali a po čase im dokonca pomohli cisárske oddiely,
ktoré z výhodných pozícii spoza Dunaja začali ostreľovať obliehateľov.
Bethlen sa napokon obliehania vzdal a so svojimi silami radšej vpadol na
Moravu.
Bitka začala o štvrtej, ale o hodinu skôr, o tretej, začali ukážky výcviku pikanierov, mušketierov a iných bojových jednotiek. Na jednej strane obdivujem všetkých nadšencov, ktorí sú ochotní obliekať si tie dobové uniformy, niekedy s naozaj ťažkým brnením, na druhej strane sa čudujem každému, kto sa hrá na vojaka. Jedno je, či historického alebo súčasného. V jednej z ukážok museli dokonca plniť trest, ktorý spočíval v klikoch v brnení. Vraj to nie je vôbec jednoduché. Celé som to poňala ako divadlo.
Všimla som si, že mnoho päť-šesťročných detí tam bolo asi bez rodičov. Nemal ich totiž kto usmerniť, že k vojakom sa blízko nesmie. Niekoľkokrát ich prišli odsunúť ľudia v kostýmoch, decká boli o chvíľu tam, odkiaľ ich poslali preč. Kde boli ich rodičia? No aj niektorí dospelí, medzi nimi aj rodičia s deťmi nedokázali pochopiť, že kde je miesto pre divákov. Takíto ľudia ma dokážu dobre rozčúliť.
V krátkej prestávke medzi ukážkami som si odbehla do Auparku kúpiť nejaké veci do drogérie, hlavne teplomer, ktorý márne už týždeň hľadám doma. Ani si nepamätám, kedy naposledy som bola v tomto nákupnom centre a kedy som tam bola počas víkendu. To množstvo ľudí, ktoré sa tam pohybovalo, ma celkom prekvapilo.