Streda 10.10.
Krásny deň babieho leta som strávila cestovaním a výletovaním. Mojím dnešným cieľom bola Častá a neďaleký hrad Červený Kameň. Po vystúpení z autobusu, ktorým som pricestovala z Pezinka, som si najprv vyfotila sochu Nepomuckého, ktorá sa nachádza pri kostole sv. Imricha. Odtiaľ som išla peši k hradu. Ešte skôr, ako som vošla do areálu hradu, odbočila som z cesty vpravo. Na konci lúky so sochami stojí kaplnka, ktorá slúžila ako pohrebná kaplnka Pálfiovcov. Za ňou som tušila nejakú cestičku do vnútra lesa, ale strach ma ovládol a radšej som sa odtiaľ vzdialila. V lese bolo stále počuť nejaké kroky, ale to len moja fantázia v tom počula kroky, zo stromov padali rôzne plody a tie vydávali zvuky, ktoré mi pripomínali všeličo. Radšej som sa vybrala smerom k hradu.
Na hrade som bola druhý raz, ale ani prvý raz a ani teraz som si prehliadku interiérov nekúpila. Nejako ma tieto prehliadky nelákajú. Radšej by som bola, keby som bola našla nejakú cestu pod hrad, aby som si ho mohla vyfotiť z inej strany. Nenašla som, hoci som sa pokúsila na rôzne strany, všade ma privítal plot. Cestou domov som si všimla, že ak by som chcela fotiť hrad z inej strany, z autobusu by som musela vystúpiť na zastávke Píla rázcestie a odtiaľ ísť peši smerom k hradu. Či by sa mi podarilo prísť až úplne k hradu, to netuším.
Príroda už naberá farby a pobyt v nej je naozaj príjemný. Ako som kráčala k hradu, trošku ma pomýlil názov reštaurácie, ktorá je pod hradom. Vraj taverna. A to prosím prečo? Už som sa zľakla, že som niekde v Grécku. To naozaj neexistuje dosť slovenských slov na to, aby si niekto pomenoval reštauráciu pod slovenským hradom?