Sobota 13.10.
Na túru, na ktorej som bola dnes, som chcela ísť ešte v lete. Vtedy som sa však nechala prehovoriť na túru v Považskom Inovci. Keď som sa počas tohto týždňa dozvedela, že vláčik Záhoráčik vyrazí tento víkend naposledy počas tejto sezóny do svojej konečnej stanice, neváhala som ani chvíľu a veľmi rýchlo som sa rozhodla a naplánovala sobotňajší výlet do Malých Karpát.
Ráno po ôsmej hodine som vyrazila z Bratislavy a z vláčika Záhoráčika som vystúpila o trištvrte na desať. Mala som štyri a pol hodiny na to, aby som vystúpila do priestorov hradu a potom si vybrala krátku túru lesom. Nemohla som vynechať ani návštevu dediny, v ktorej som chcela nájsť sochu Nepomuckého. Všetko som stihla, aj na stanicu som prišla s dostatočným predstihom. Unavená, keďže som sa ráno zobudila už niečo po štvrtej, som si sadla do vlaku a po hodine a dvadsiatich minútach som zase vystúpila v Bratislave.
Čo ma veľmi štve, je doprava z hlavnej stanice domov. Počas víkendov mám obmedzené možnosti, ako sa dostať domov. Musím dvakrát prestupovať, samozrejme, zakaždým s nevyhnutým čakaním. Aj dnes mi cesta zo stanice domov trvala o polovicu dlhšie ako cesta vlakom zo Zohoru do Bratislavy.
Dnes bolo síce krásne, aj teplé počasie, ale bol opar, ktorý mi zabránil lepšie vidieť na okolité kopce.