312. 2018

Štvrtok 8.11.

Neskutočne rýchlo mi tie dni letia! Dnes je pomaly po štvrtku, zajtra je už piatok, potom víkend a ani sa nenazdáme, znova pondelok. Včera som sa dala do jesenného upratovania záhona, ale prácu som  nedokončila. Keď ma už rozboleli kríže, nechala som to tak. Urobila som možno dve tretiny. Myslela som si, že to dokončím dnes, ale na dnes som si vymyslela niečo iné. Pred záhonom som uprednostnila vlastnú domácnosť. (Dnes som už asi nemala chuť zbierať spomedzi kvetov krabičky od  cigariet a obaly od istých intímností, ktoré niekto vyhadzuje rovno z postele cez okno spálne - našťastie, na ich použitý obsah som tentokrát nenarazila.)  Ráno som bola najprv na nákupe, v akcii som mala vyhliadnuté športové oblečenie, ktoré sa mi v mojej veľkosti podarilo vydolovať zo samého spodku.  Domov som si niesla dva kúsky.  Potom som sa pustila do upratovania lodžie. Zohnúť sa, narovnať sa, čupnúť si, narovnať sa, ísť po vodu, čupnúť si... tento telocvik som vykonávala niekoľko hodín a som unavená tak, ako keby som prešla niekoľkokilometrovú túru lesom a zbierala som pritom huby.

Toto som vyfotila cestou do Lidla. Len kúsok od nášho domu. Škoda, že nie sú jedlé. Nevadí, v chladničke mám hlivu, v najbližších dňoch ju uvarím.