Pondelok 12.11.
Od zmeny letného času na zimný, teda stredoeurópsky, uplynuli už dva týždne. Zdá sa mi, že stmievanie prichádza skoro, ale že až tak veľmi, to som si uvedomila dnes, keď som v tom období bola vonku v meste. Neboli ešte ani štyri hodiny, keď som vyšla z OC Retro. Obloha sa začínala zalievať krásnou fialovo-ružovou a žltou farbou. O pár minút som sa nachádzala práve blízko jazera Rohlík. Jazero je to maličké, sčasti sú brehy zarastené trstinou a tam, kde nerastie, tam boli jeden vedľa druhého rybári. Vo vode sa tam okrem vysokej budovy ružinovskej nemocnice a jedného dosť pestrého paneláku nemá veľmi čo odrážať. Ľutovala som, že nie som pri inom, väčšom bratislavskom jazere. Keďže som od neho až tak ďaleko nebola, pridala som do kroku a nasmerovala som si to k jazeru Štrkovec. Cesta k nemu mi trvala pätnásť minút a za ten čas obloha stihla zmeniť svoje zafarbenie. Po príchode k jazeru som zachytila už len koniec toho krásneho nebeského divadla.