Štvrtok 15.11.
Bratislava je plná žeriavov. Ale nielen v našom meste sa stavia. Množstvo žeriavov som si všimla aj pri poslednej návšteve Viedne. Keď si chcete urobiť fotku mesta, dosť to narúša panorámu. Bohužiaľ, ale ináč to zatiaľ nejde. Keď mám prejsť v blízkosti vysokých žeriavov, mám zakaždým nepríjemný pocit.
Budú to už pomaly štyri desiatky rokov, čo som sa v jedno popoludnie vybrala na prechádzku s dieťaťom v kočíku. Už si nepamätám, ktorého syna som vtedy kočíkovala, ale to si pamätám, že som ho mala v športovom kočíku. V tom čase sa u nás v Petržalke budoval dom kultúry v Ovsišti. Bola som od stavby asi tristo metrov, keď som zrazu zbadala, ako sa žeriav začal rútiť k zemi a ako spadol smerom na rozostavanú stavbu. Či bol v ňom hore niekto, kto ho obsluhoval, to netuším, lebo ja som sa obrátila a šokovaná tým, čo som práve videla, som sa radšej vrátila domov.