Pondelok 26.11.
V poslednom období chodievam častejšie po obchodoch. Nie, dôvod nie je v blížiacich sa Vianociach. Potrebujem doma vymeniť jeden elektrospotrebič. Som však limitovaná rozmermi a zdá sa, že v tých rozmeroch ho ani nedostanem. Keď som dnes vychádzala z oddelenia elektrospotrebičov v jednom obchodnom dome, prechádzala som aj popri oddelení s hračkami. Hneď na kraji boli bábiky pre dievčatá. Ani neviem, čo mi to napadlo, vošla som medzi hračky a na bábiky som sa zadívala dôkladnejšie. Na väčšine z nich ma upútalo obočie. Vtedy mi to došlo. Už konečne viem, odkiaľ prišla na Slovensko tá móda kreslených obočí. No predsa od týchto plastových bábik! Na niektoré ženské, ktoré si zlikvidujú pôvodné obočie a dajú si vytetovať nad oči čiaru, sa mi až zle pozerá. Asi nemajú doma zrkadlo. (Práve vo včerajšej relácii Nové bývanie sa mi na jednu takú nedalo pozerať).
V poslednom období chodievam častejšie po obchodoch. Nie, dôvod nie je v blížiacich sa Vianociach. Potrebujem doma vymeniť jeden elektrospotrebič. Som však limitovaná rozmermi a zdá sa, že v tých rozmeroch ho ani nedostanem. Keď som dnes vychádzala z oddelenia elektrospotrebičov v jednom obchodnom dome, prechádzala som aj popri oddelení s hračkami. Hneď na kraji boli bábiky pre dievčatá. Ani neviem, čo mi to napadlo, vošla som medzi hračky a na bábiky som sa zadívala dôkladnejšie. Na väčšine z nich ma upútalo obočie. Vtedy mi to došlo. Už konečne viem, odkiaľ prišla na Slovensko tá móda kreslených obočí. No predsa od týchto plastových bábik! Na niektoré ženské, ktoré si zlikvidujú pôvodné obočie a dajú si vytetovať nad oči čiaru, sa mi až zle pozerá. Asi nemajú doma zrkadlo. (Práve vo včerajšej relácii Nové bývanie sa mi na jednu takú nedalo pozerať).
Spomínam si, ako som raz dávno chcela ísť ku kozmetičke. Tá, ku
ktorej som chodila a mala som ju blízko môjho bydliska, zmenila svoje
pôsobisko, odišla z Bratislavy. Tak som si jedného dňa vzala
telefónny zoznam a hľadala som iné prevádzky v mojom okolí. Našla som
jednu takú, ktorú som mala po ceste domov z práce. Objednala som sa tam.
Cestou domov som teda vystúpila o nejaké dve zastávky skôr z autobusu a namierila som si to do
kozmetiky, v ktorej som sa objednala. Keď som vošla dnu, zostala som
chvíľu stáť ako primrazená. Pohľad mi okamžite skĺzol na obočie
kozmetičky, ktorá pracovala so zákazníčkou. Keď sa obrátila na mňa s
otázkou, čo si želám, v tom momente bleskovo zapracovali moje mozgové
závity a vyslovila som prvé, čo mi napadlo. Ospravedlnila som sa jej, že
sa musím z dôvodu čohosi iného súrnejšieho z termínu odhlásiť. Chcela,
aby som sa objednala na iný termín, ale to som už bežala von a
predstavovala som si samu seba s tak upraveným obočím, aké mala samotná
kozmetička. Nikdy! Brr!! A tá príšerná móda pretrváva u mnohých
Sloveniek dodnes. Naozaj som si to inde na ženách nevšimla.
Mám
aj jednu úsmevnú spomienku. Bola som pred pár rokmi svedkom toho, ako
si jedna mladá pani čupla na úroveň malého asi štvorročného chlapčeka.
Ten sa zadíval na jej natenko trvalým make-upom upravené obočie a prstom jej do neho
pichol s otázkou: Toto čo máš? Bavíme sa na tom dodnes.
Aj v jednom slovenskom seriáli začínali raz novú sériu tak, že všetky herečky v ňom mali rovnako upravené, kričiace tmavé obočie. Mali ho rovnaké ako podľa šablóny. Maskérka sa na nich dobre vyšantila. Všetky vyzerali príšerne, neprirodzene. Nechápem, že si niečo také nechali so sebou urobiť.
Aj v jednom slovenskom seriáli začínali raz novú sériu tak, že všetky herečky v ňom mali rovnako upravené, kričiace tmavé obočie. Mali ho rovnaké ako podľa šablóny. Maskérka sa na nich dobre vyšantila. Všetky vyzerali príšerne, neprirodzene. Nechápem, že si niečo také nechali so sebou urobiť.