Sobota 1.12.
Dnes sme sa zobúdzali do bieleho rána. Predpoveď počasia, ktorú meteorológovia sľubovali, sa splnila. Dopoludnia ešte jemne snežilo a poobede bol taký zachmúrený deň. Deň vhodný na čítanie, pozeranie telky, či krátky popoludňajší spánok. Vonku som vôbec nebola. Znovu som sa preklikávala internetom, či sa medzitým na trhu neobjavila chladnička mnou požadovaných rozmerov. Dopoludnia som totiž rozmrazovala chladničku aj mrazničku a to mi pripomenulo, že novú chladničku neodkladne potrebujeme. Po jej zapnutí najprv hriala a asi až po hodine začala chladiť. Mesačné poplatky za elektrinu nám stále zvyšujú, predpokladám, že vinníkom bude práve tento elektrospotrebič. Bohužiaľ, zase, ako aj mnohokrát predtým, som nenašla nič zodpovedajúce. V novom roku sa budem musieť pustiť do stavebných úprav kuchyne, nič iné mi nezostáva. Neznášam hľadanie remeselníkov. V dnešnej dobe to je totiž horor. Keby som mala k dispozícii dvoch šikovných a sympatických bratov Jonathana a Scotta, ktorých zvyknem sledovať v americkej tv reality Najkrajšie bývanie, (Property Brothers) to by bolo iné kafé.
Aj keď nad nami, ani vedľa nás široko ďaleko nebýva nikto s malými deťmi, nejaké dieťa, prípadne deti mi celý deň dupali nad hlavou. Už nie som na takéto zvuky zvyknutá. Zdá sa mi, že dnešné deti nevedia normálne chodiť, oni behajú z miestnosti do miestnosti a dupú pri tom ako dostihové kone. Žeby ich dospelí nedokázali ničím zaujať?
Na stromoch sú ešte stále aj listy, ale už sa nám otvoril výhľad do väčšej vzdialenosti, ako to bolo ešte nedávno.