336. 2018

Nedeľa 2.12.

Už včera večer som avizovala, že na dnes dopoludnia som naplánovala veľký nákup. Mala som obavy, že bude poľadovica, ako bolo v predpovedi počasia, ale našťastie sa tak nestalo. Cestou do obchodu sme však museli najprv dotankovať šťavu do auta. Zoznam nákupu som si pripravila doma  v aplikácii donáška domov. Tú už nevyužívam, ale zoznam vecí z aplikácie som si skopírovala  a poslala do mailu. V obchode som chodila s mobilom ruke, v ňom som mala otvorený mail so zoznamom. Urobila som tak prvý raz, ale nebolo to praktické. Niekoľkokrát sa mi mobil odhlásil, musela som sa znovu a znovu prihlasovať a potom prehľadávať mail so zoznamom  nákupu. Keby mi to aspoň bolo uložilo v takom poradí, ako sú jednotlivé položky nákupu v obchode uložené v regáloch. Vždy sa viem rozčúliť, keď neviem nájsť regál s tovarom, ktorý potrebujem kúpiť.

Aby som ešte nezabudla spomenúť. Som alergická na slovo advent a na všetky odvodené slová od neho. Nechápem, prečo sú nanucované kresťanské sviatky všetkým, aj tým, ktorí o to nemajú záujem. Len by ma ešte v tejto súvislosti zaujímalo, koľkí z tých, ktorí dnes tak prežívajú advent, počuli vôbec toto slovo pred osemdesiatym deviatym rokom. Ktovie, koľko z tých televíznych moderátorov, ktorým už dnes na moderátorskom pulte trónil adventný veniec, vôbec vedia, čo to ten advent je. Ľudia, nechoďme z extrému do extrému.