338. 2018

Utorok 4.12.

Už od včerajšieho večera pršalo, v noci tiež poriadne lialo a cez deň sa dážď z neba spustil dvakrát. Predpokladám, že deficit vlahy, ktorý vznikol počas leta a jesene, sa pomaly znižuje. Ešte bola tma, keď som ráno prvý raz pozrela von oknom. Bola tam hustá hmla. Držala sa asi do deviatej. Potom na chvíľu vykuklo aj slniečko. Keby som si ráno nevyhradila čas pozeraniu filmu z predošlého večera, mohla som svoju dopoludňajšiu prechádzku zrealizovať za slniečka. Keď som vyšla z domu, už sa začalo mračiť. Bolo však príjemne teplo. To, že som si ráno pozrela francúzsky film Rozhovory s mojím záhradníkom však vôbec neľutujem.

Prešla som sa popri Chorvátskom ramene. Prvý ľad tohoročnej zimy - vlastne ešte stále astronomickej jesene, do jej konca sú ešte viac ako dva týždne - sa už roztápa. Cestou domov som si odrezala vetvičky zlatého dažďa a dulovca. Okolo čerešne som nešla, ale vraj ako "barborky" môžu poslúžiť aj iné vetvičky.