Štvrtok 6.12.
Hľadaniu a kúpe chladničky som dala na nejaký čas pokoj. No do obchodov chodievam v posledných dňoch aj tak o niečo viac ako inokedy. Je najvyšší čas, aby som pokúpila aspoň maličké darčeky pre najbližších. Budú to len veci, o ktorých viem, že ich využijú a že nezostanú trčať niekde v kútoch skríň. Musím sa spýtať staršieho syna, kde dal pulóver, ktorý som mu darovala pod stromček pred niekoľkými rokmi a doteraz ho nemal ani raz oblečený. Môj vkus a to, čo sa páči mojim synom, to sú úplne dva rozdielne svety. Mne vadia ich nápismi a obrázkami kadejakých metalových skupín potlačené tričká, im sa zase nepáči elegantnejší štýl, ktorý sa páči mne. Niekedy sa mi zdá, ako keby sa zabudli v pubertálnych rokoch. Keď som nedávno čítala na fb reakciu mladšieho syna, ktorý tam komusi nahlasoval záujem o jedno nápisom potlačené tričko, radšej som si zahryzla do jazyka a nekomentovala som to. Už som si mnohokrát povedala, že na ďalšie Vianoce nič nekúpim, ale je mi to trápne, aby pod stromčekom nebolo vôbec nič. Určite by sa im to tiež nepáčilo.
To isté Chorvátske rameno, čo aj predvčerom. Dnes však približne o dva kilometre ďalej. Znovu začína zamŕzať.
