Sobota 8.12.
Po tých dvoch nedávnych dňoch, kedy tu celkom pekne pršalo, som si povedala, že je najvyšší čas, ísť na hrádzu a priniesť si odtiaľ materinu dúšku. Čakala som na dážď, aby zem konečne zmäkla. Ešte začiatkom jari som si totiž všimla, že vedľa chodníka sa objavila táto bylina. Čím viac sa vonku otepľovalo, tým viac ľudí sa vybralo športovať na hrádzu, ktorá je súčasťou cyklotrasy Eurovelo 6 a je teda veľmi frekventovaná. Okrem cyklistov ju využívajú aj inline korčuliari a tiež aj bežci. A tí si na behanie vyberajú radšej trávnatý porast vedľa asfaltového chodníka. Po pár mesiacoch porast zničili natoľko, že ešte v marci a v apríli krásna materina dúška bola v čase, kedy mala kvitnúť, úplne udupaná. Neprospela jej ani kosba okolia popri chodníku. Na materinej dúške sa na tomto mieste nepodarilo vykvitnúť ani jednému kvietočku. Vtedy som si povedala, že počkám, kým sa znovu v jeseni nepozbiera k životu a potom si z nej prinesiem na záhon pri dome.
Hoci som už niekoľkokrát písala o tom, že na mňa tie liečivé byliny akosi nepôsobia, táto sa mi páči hlavne kvôli svojmu ružovofialovému kvietku. Aj tak by som nemala odvahu zbierať na čaj niečo, čo rastie na mojom záhone pri dome. Dnes som sa teda konečne vybrala s malou záhradníckou lopatkou na hrádzu a priniesla som si domov zo tri trsy rastliny. Hneď som ju aj na záhone posadila. Áno, aj ja si myslím, že december nie je práve najvhodnejšie obdobie na výsadbu, ale riskla som to. Som veľmi zvedavá, či sa ujme a či sa mi rozrastie tak, ako to je na fotke. Tú som fotila ešte na hrádzi. Viackrát som skúšala pestovať materinu dúšku aj v kvetináči na balkóne, no ani jeden pokus sa mi nevydaril. Zakaždým mi vyhynula. Celkom by ma zaujímalo, či sa niekomu v kvetináči pestovanie materinej dúšky darí.
