353. 2018

Streda 19.12.

Sú dni, kedy buď na varenie nemám čas, alebo aj také, kedy sa mi variť nechce. Pre také prípady mám v mrazničke železnú rezervu. Jednou z takých rezervných potravín sú aj bryndzovo-zemiakové pirohy. Je to jedlo, ktoré som prvý raz v živote jedla len pred nejakými pätnástimi rokmi. Raz ma nimi ponúkla kamoška Andrea. Podávala ich s dozlata opraženou cibuľkou a s kyslou smotanou. Tak mi zachutili, že som si ich od tej doby začala občas tiež kupovať. Hlavne vtedy, keď sú v neďalekom obchode v akcii, kupujem si kilové balenie. Spomínam si, že Andrea ich mala z veľkoobchodu vo veľkom, tuším až dvaapol kilovom balení Doma som ich ešte nikdy nerobila aj kvôli tomu, že som jediná, ktorá ich je ochotná zjesť. Bryndza si totiž na našom stole miesto nenašla.

Keďže som domáce nikdy nejedla, neviem posúdiť, či sú tieto "kúpenské" horšie, alebo sa tým domácim vyrovnajú. Dnes som ich použila aj preto, aby som urobila miesto v mrazničke inej potravine, ktorú budem spracovávať počas vianočných sviatkov. Mimoriadne som si ich obzvláštnila aj slaninkou, ktorú som smažila spolu s cibuľkou. Bola to mňamka.

Zase sa musím posťažovať na predpovede počasia. Tak, ako som sa tešila na slnečnú nedeľu, ktorá nakoniec slnečná ani len náhodou nebola, tešila som sa potom na slnečný utorok. Ani v utorok sa slnko neukázalo. Zato dnes, kedy predpoveď počasia až tak pozitívne nevyzerala, slnko sa nám stihlo ukázať práve v čase, kedy je v priestore medzi dvomi domami, ktoré ho v tomto ročnom období po väčšinu dňa tienia. Hneď je človeku lepšie, keď v byte dopadajú  slnečné lúče na nábytok a na steny.