Pondelok 24.12.
Je po večeri, darčeky sú rozdané a ja tu už viac ako hodinu sedím pred telkou. Ako kulisu mám zapnutú Popolušku, po nej niečo, čoho ani názov netuším. V schránke som si našla nové správy, tak som na ne odpovedala. Na dnešnej fotke je vidieť aj jeden z mojich darčekov.
Toshibu, prenosný rádioprijímač, ktorý som si priniesla z mojej prvej služobnej cesty na Západ, som sa rozhodla vymeniť. V januári to už bude 33 rokov, čo mi začala slúžiť. Zo začiatku veľmi intenzívne, v posledných rokoch už pomenej. Asi dva mesiace pred Vianocami som sa dosť neuvážene pýtala syna, čo by mi poradil kúpiť. Mojou podmienkou bolo, aby tam bol CD prehrávač. Doma mám množstvo cédečiek, ktoré si už niekoľko rokov nemám kde púšťať. Aj mi bolo dosť divné, že sa ma tento rok vôbec nepýtajú, čo by som chcela pod stromček. Povedala som si o to bez opýtania.
S výmenou môjho retro rádia za nové, ktoré tiež nie je najmodernejší výkrik techniky, som si spomenula na deň, kedy som sa vracala domov zo služobky a niesla som si aj spomínanú Toshibu. Z Viedne, kam som pricestovala z Kolína nad Rýnom vlakom, som do Bratislavy cestovala autobusom. Cez hraničný prechod Berg - Petržalka. Otázka colníka, ktorý vstúpil do autobusu na kontrolu, znela: Kto má nejakú techniku? Všetci vystúpiť a dostavte sa na colnicu. Tam mi vybrali celý kufor, poprehadzovali mi oblečenie, len netuším, čo tak asi hľadali. Na arogantné správanie colníkov nikdy nezabudnem. Keď mi v kufri nič nenašli, tak chceli odo mňa za malé prenosné rádio clo. To som odmietla, vlastne som ho tam ani nemala čím zaplatiť. Detaily toho, čo všetko som musela kvôli jednému rádiu absolvovať, si už presne nepamätám. Viem len, že som s ním musela ísť k odhadcovi, ktorý za poplatok urobil odborný posudok rádioprijímača (neviem, či by som ho ešte niekde doma aj nenašla). Z neho vyplynulo, že clo platiť nemusím. No to chodenie a vybavovanie okolo toho, mi vtedy úplne pokazilo radosť z nového rádia.
Vďaka vám, súdruhovia, ktorí ste pracovali na uvedenom hraničnom prechode a boli ste zvyknutí na úplatky od kapitalistov, ktorí prechádzali cez váš hraničný prechod. Naši obchodní partneri nám o tom veľakrát rozprávali. S veľkou radosťou ste tam ľudí šikanovali a závideli ste každému, kto sa dostal von za západné hranice. Dnes neviem, či sa nemám poďakovať aj nejakému iniciatívnemu kolegovi eštebákovi, ktorý vedel, že si zo služobnej cesty chcem priniesť rádio. A že som aj takých mala, to je veru fakt.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že si dnes vďaka vianočnému darčeku spomeniem na totalitný január 1986. Dúfam, že sa tá doba už nikdy nevráti.
Želám vám radostné Vianoce, plné pohody, pokoja a lásky!
🎄🎄🎄🎄🎄🎄