Nedeľa 30. 12.
"Meteorológovia a nadšenci historických zmien počasia si už v najbližších
hodinách pripomenú legendárne mrazivú silvestrovskú noc na prelome
rokov 1978-79. Československo postihol v posledných hodinách roku 1978
celkom mimoriadny, ojedinelý a od tej doby neopakovaný jav."
Mnohí si určite na ten deň pamätáte. Ja si ho pamätám veľmi dobre, aj obdobie po tomto dni. Bývala som vtedy v uličke s rodinnými domami, môj zamestnávateľ tam mal postavenú ubytovňu z unimo buniek. V jednej takej bunke som bývala aj ja a čakala som na deň, kedy konečne dostaneme sľúbené kľúče od nového bytu. Môj starší syn mal vtedy necelé štyri mesiace. Otca mal na vojenskej základnej službe. Sneh, ktorý sa navalil na krajinu, bol odhŕňaný na kraj ciest a chodníkov, kde v tých nízkych teplotách zamŕzal. Len ťažko sa dalo prejsť z chodníka cez prechod pre chodcov. Ešte zložitejšie to bolo s kočíkom. Von som musela ísť, nákupy mi nemal kto zaobstarať. Spomínam si, ako sa mi raz prihovoril mladý muž a ponúkol mi pomoc. Mňa, vtedy 22-ročnú mladú mamičku zarazilo, že mi tykal a spýtal sa ma - môžem ti pomôcť? Ani nečakal na moju odpoveď a pomohol mi preniesť kočík ponad tie zamrznuté haldy odrnutého snehu.
Dnes, po štyridsiatich rokoch od tejto udalosti, nám skoro celý deň pršalo. Ak bude takto pršať ešte aj zajtra, celoročný deficit vlahy bude možno úplne zlikvidovaný. Je zaujímavé, že kŕdle vtákov, ktoré sa usádzajú na stromoch pri našom dome, sem neprilietajú vtedy, keď je pekné slnečné počasie, ale vždy len vtedy, keď je zamračené a keď sa poriadne nedajú vyfotiť. No dnes sa mi ich konečne podarilo identifikovať. Dlho som si podľa ich spevu myslela, že sú to sojky, ale mýlila som sa. Sú to drozdy čvikotavé. Fotené spoza okna obývačky.