Utorok 10.7.
Po viac ako polroku som sa konečne objednala k zubárovi. Keďže som bola na poslednej preventívke niekedy koncom roka, už som sa zároveň objednala na ďalšiu. Lenže pravý dôvod, prečo musím ísť k zubárovi, je ten, že moja osmička (vlastne len jej torzo), sa zase zmenšila. Ani neviem kedy, asi som kúsok s niečím zjedla 😒 Zubárovi som sľúbila, že prídem hneď po Novom roku. Mám z toho trhania taký strach, že to stále odďaľujem. Dnes som si povedala, že to už konečne musím riešiť. Celkom ma potešila informácia z recepcie, že môj zubár je práve pred dovolenkou (čo som tak trošku očakávala) a že sa tam mám dostaviť až na konci prvej dekády augusta.
Keď som si zapísala termín do kalendára, zamyslela som sa, že čo ďalšie z dlho odkladaných vecí by som dnes ešte mohla vybaviť. Hneď mi to aj napadlo. Pozriem sa, či mám doma na vymenenie vhodnú baterku do cyklokomputeru, ktorý mi nefunguje už od minulého leta a ako ďalšie, tiež sa to týkalo bicykla, namontujem si puzdro na mobil, ktoré som si kúpila už pred viac ako týždňom. Baterku som doma nemala, musela som si ju ísť kúpiť. Ale k jej výmene už nedošlo, ani k namontovaniu puzdra. Bola som dlho v meste a domov som prišla unavená, s nohami boľavými, tak som si ľahla a na bicykel som úplne zabudla. Aj vy trpíte syndrómom odkladania dôležitých vecí, čiže prokrastináciou? Aj k zasiatiu semien kôpra a pažítky som sa mala tak dlho, že teraz sú ešte len v takomto štádiu rastu. Iní už zberajú kvitnúci kôpor do zaváraných uhoriek. Nevadí, na to, že ja chcem kôpor odložiť na zimu do soli, mi to je celkom jedno, kedy tak urobím. Pri pažítke som rada, že vôbec vzišla. Veď som ju v predošlých rokoch siala už toľkokrát a nikdy mi nevyrástla.