320. 2018

Piatok 16.11.

Iba jedenásť mesiacov ma delí odo dňa, kedy som konečne prvý raz prekročila bránu Danubiany. Keď som tam bola v januári, práve v ten deň začínala výstava fotografií pôvodom slovenského fotografa Roberta Vana. Cestou do Danubiany som si v autobuse otvorila stránku galérie a dozvedela som sa, že práve dnes začínajú nové výstavy, medzi nimi aj výstava fotografií Karola Kállaya. Boli tam vystavené jeho fotografie hercov slovenského národného divadla a zopár iných umelcov. Dnes som sa viac zamerala na prehliadku diel, ktoré sa nachádzajú v parku galérie. Samozrejme, že som nevynechala ani možnosť vyjsť na strechu galérie a pozrieť si tam nielen vystavené diela, ale zo strechy aj rieku Dunaj. V galérii som strávila skoro celú hodinu. Keď som nastúpila do autobusu na cestu späť, začalo sa už pomaly stmievať. Cestou som z autobusu videla niekde v Rakúsku nádhernú  oblohu, ktorá vyzerala, ako keby tam v diaľke horelo nejaké pohorie.To sa len slnečné lúče odrážali na mrakoch, ktoré boli nižšie nad zemou. Škoda, že to bolo dosť ďaleko a nemala som po ceste nič vyvýšené, odkiaľ by som si ten jav mohla vyfotiť.  

Z dnešných fotografií sa mi vyberala ťažko iba jedna, ktorú by som zverejnila na tomto blogu. Nakoniec som jednu vybrala. Z tých ostatných urobím v krátkej budúcnosti výber a zverejním ich na blogu Na krásnom modrom Dunaji.

Dielo na fotografii sa volá Dunajská brána.